KOŠICE. Štátny archív v Košiciach si 10. mája pripomína 65. výročie vzniku.
Za jeho historického predchodcu sa považujú archívy Abovskej župy a Turnianskej župy a po ich spojení v roku 1882 archív Abovsko-turnianskej župy.
Politický život v stavovských župách sa odohrával na šľachtických zhromaždeniach. Obsah rokovaní bol zaznamenávaný v kongregačných zápisniciach. Dnes sú to najstaršie úradné knihy zachované v košickom štátnom archíve.
Nárastom počtu úradných či súdnych spisov vznikla potreba župné dokumenty chrániť, usporadúvať a vypracúvať k nim orientačné pomôcky.
To bola náplň práce pre župného notára, z ktorého začiatkom 19. storočia vzniklo povolanie župného archivára. Vtedy už bol abovský župný archív natrvalo umiestnený v budove župného domu – dnes Východoslovenskej galérie.
„Radikálny zlom priniesol zánik Uhorska, kedy sa severná polovica územia Abovsko-turnianskej župy stala súčasťou Československa. Po zániku historických žúp sa začína viacnásobné sťahovanie historických dokumentov žúp, najprv do Prešova, po obsadení Košíc horthyovským Maďarskom späť do Košíc. V rámci evakuácie pred Červenou armádou boli prevezené do mestečka Szikszó a v roku 1960 definitívne vrátené do Košíc,” informoval riaditeľ archívu Richard Pavlovič.
Začínali s dvoma pracovníkmi
Moderná história východoslovenského archívnictva je spojená so vznikom Krajského archívu v Košiciach 10. mája 1951.
Prvý riaditeľ Eugen Bidovský (1951 – 1970) mal k dispozícii len jedného pracovníka, stačil však vybudovať archívnu službu v okresoch Košického kraja.
Od roku 1973 má košický štátny archív trvalé sídlo na Bačíkovej ulici.
Po viacerých organizačných zmenách má dnešný Štátny archív v Košiciach územnú pôsobnosť v Košickom kraji. Súčasťou sú aj pracoviská v Rožňave, Michalovciach, Trebišove a Spišskej Novej Vsi.
„Archív vykonáva odborný dozor nad správou registratúry úradov, organizácií a právnických osôb. Ďalej vydáva potvrdenia o štúdiu, dobe zamestnania či výpisy z cirkevných a štátnych matrík. Návštevníkov však najviac zaujíma vyše 1 600 fondov a zbierok s rozsahom 9,6 km. Predstavujú základné písomné pramene k štúdiu dejín širšieho košického regiónu,” uviedol R. Pavlovič.
Bádatelia najčastejšie čerpajú informácie z fondov župnej správy. Daňové súpisy obyvateľov obcí obsahujú aj pečate. Niektorým samosprávam po roku 1989 slúžili ako predloha k vytvoreniu obecných erbov.
„Medzi písomnosťami školských fondov môžeme nájsť aj gymnaziálny triedny výkaz svetoznámeho spisovateľa Sándora Máraia,” povedal riaditeľ.
Matriky piatich cirkví
Návštevníci, hľadajúci svoje rodinné korene, majú k dispozícii matriky piatich cirkví zo 16. až 19. storočia.
„Obsahujú biografické záznamy viacerých významných osobností, napríklad jazykovedca Pavla J. Šafárika, povstaleckého veliteľa Rudolfa Viesta, projektanta Korintského prieplavu Bélu Gerstera,” zdôraznil Pavlovič.
Majú zbierky hier i opier či máp a plánov
Zbierka divadelných hier a opier z prvej polovice 19. storočia súvisí s faktom, že v Košiciach pôsobila v tomto období prvá uhorská divadelná a operná spoločnosť.
Zbierka máp a plánov obsahuje 3 410 máp, atlasov a plánov, najstaršie z polovice 18. storočia.
„Poznanie dejín košického regiónu obohacujú fondy osobností, napríklad hudobného skladateľa Oldřicha Hemerku, bibliografa Michala Potemru, riaditeľa Východoslovenského múzea Michala Markuša či zakladateľa Technického múzea v Košiciach Štefana Butkoviča,” dodal riaditeľ.
Tunajšie archívne fondy radi vyhľadávajú aj zahraniční návštevníci. Svedčí o tom Cena za ústretový prístup k bádateľom, ktorú archív dostal od maďarského Spolku pre výskum rodín v Budapešti v minulom roku.
Archív vystaví najzaujímavejšie dokumenty v pondelok 16. mája od 12.00 do 15.00 na Bačíkovej 1.
Sťažnosť cisárovi. Unikátna sťažnosť obyvateľa obce Lorinčík Jána Hačavského, napísaná v slovakizovanej češtine, adresovaná cisárovi Jozefovi II. z roku 1786. Foto: čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
