KOŠICE. Vladimír Petrilla z katedry anatómie, histológie a fyziológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach sa hadom venuje už 25 rokov.
Je jedným z mála Slovákov, ktorí vlastnia medzinárodné certifikáty na manipuláciu s jedovatými hadmi.
Skúmal ich už v mnohých kútoch sveta, informovala Natália Novotná, poverená komunikáciou s médiami.
Petrilla sa pritom v detstve hadov bál. Kde sa zrodila jeho vášeň?
„Ako stredoškolák som si z frajeriny kúpil svojho prvého hada, krásnu užovku červenú,“ smeje sa.
Kolegovi zachránil život
Vladimír Petrilla pred piatimi rokmi dokonca zachránil život chovateľovi hadov v Trnave, ktorého uhryzla jedovatá mamba zelená.
V tom čase potrebné protijedy v Európe neboli, ale on sa zhodou okolností asi mesiac predtým vrátil z Afriky, odkiaľ si doniesol ampulky so sérom.
Aj on sám už zistil, čo obnáša uhryznutie jedovatým hadom. A to dokonca hneď dvakrát. Vretenica latasteová ho uhryzla do nohy v Portugalsku a vretenica severná v Poľsku do ruky.
Nepoužil sérum, aby mohol pozorovať, ako jed postupuje a ako si telo vytvára vlastné protilátky.
Hady sa už prebúdzajú
Hady sa už po zime prebúdzajú, ale podľa Petrillu báť sa ich nemusíme.
„Sú plaché. Väčšinou ujdú skôr, ako ich zbadáme. Stretnutie človeka s hadom je najčastejšie, keď má had zníženú teplotu tela, a tým pádom má zníženú aktivitu, teda hlavne ráno, alebo keď vietor fúka opačným smerom a had človeka neskoro zaregistruje,“ vraví vedec.
„Okrem toho môže byť na tom mieste viac vibrácií, napríklad pri železničnej trati, kde hada môžeme prekvapiť.“
Čo v taký čas robiť? Petrilla radí nevšímať si hada a nedráždiť ho. Plaz vždy radšej volí útek pred konfrontáciou, človeka totiž vníma ako predátora.
„Na vytvorenie potrebného množstva jedu potrebuje až 21 dní, jed si preto šetrí na lov potravy a zaútočí, až keď nemá inú možnosť, teda nemá kam ujsť.“
„Hady nemožno chytať, pretože sú u nás zákonom chránené a ich spoločenská hodnota je vysoká,“ upozornil Petrilla.
Kedy môže človek najčastejšie natrafiť na hadov v prírode?
„Lovia podvečer. V týchto dňoch máme také počasie, že sú vonku celý deň, ešte nie je také horúce slnko ako v lete. Je čas párenia, vyhľadávajú si partnerov, zhlukujú sa pri hniezdiskách, v ktorých zimovali. Potom po spárení sa zas rozlezú do svojich teritórií.“
Na Slovensku máme málo druhov hadov
Ľudia majú tendenciu často si hady mýliť. Napríklad užovka hladká sa podobá na vretenicu, ktorú imituje pre svoju obranu.
U nás žijú len štyri druhy užoviek a jedovatá vretenica severná.
Užovka obojková má žlté polmesiačiky za hlavou.
Užovka fŕkaná žije blízko vodných zdrojov.
Vretenicu si najčastejšie môžeme pomýliť s užovkou hladkou a poslednou je užovka stromová. Tá meria až dva metre, žije v teplejších oblastiach.
Fakty
Čo robiť pri pohryzení hadom
“Vždy treba vyhľadať lekára, lebo človek sám nikdy nevie, či má slabšie srdce, či telo nezareaguje alergickou reakciou. Často sa stáva, že po uhryznutí nie sú žiadne klinické príznaky, pretože had nevypustí jed. Často to robí vretenica, pretože ona má jedu veľmi málo a šetrí si ho na lov potravy. Je to tzv. suché uhryznutie vreteníc, ale lekársku pomoc treba vyhľadať vždy. Reakcie tela môžu nastať aj bez vpravenia jedu, keď uhryznutie spustí šokovú reakciu organizmu,“ upozorňuje Petrilla.
Protijed sa aplikuje iba pri závažných stavoch. Keďže sa vyrába z konského séra, tak až 95 % ľudskej populácie dostane po jeho aplikácii alergickú reakciu. Protijed je určite až tou poslednou medikamentóznou liečbou, ak ide o uhryznutie vretenicou severnou.
Pohryzeného človeka najskôr upokojíme a postihnuté miesto zafixujeme pomocou dlahy a voľnej bandáže. Neodporúča sa aplikovať tlakovú bandáž či dokonca škrtidlo.
V žiadnom prípade postihnuté miesto nevypaľujme a nenarezávajme.
Jed nevysávajme ústami, aby sa nepreniesol cez ranky v ústach do krvného obehu.
V prípade smädu podávajme iba ľahké tekutiny - mierne osladenú vodu, určite nie alkohol a kávu.
bri
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
