Košické divadlo uvádza v premiére operu s Mozartom ako hlavnou postavou

Podiel Salieriho na Mozartovej smrti je mýtom, nad ktorým sa svet zamýšľa už 225 rokov.

KOŠICE. V roku, keď si celý svet v januári pripomenul 260. výročie narodenia hudobného génia, sa Wolfgang Amadeus Mozart vracia aj na javisko Štátneho divadla (ŠD) Košice.

Tentoraz nie ako autor, ale ako hlavná postava netradičného spojenia dvoch jednoaktových opier.

V piatkovej (13. 5.) v premiére v ŠD zaznie romantická opera ruského skladateľa Nikolaja Rimského-Korsakova Mozart a Salieri, a špeciálne pre túto príležitosť napísaná opera Bohom milovaný od súčasného slovenského skladateľa Mariána Lejavu. Informoval o tom hovorca ŠD Svjatoslav Dohovič.

"Pre našich divákov chceme pripraviť netradičný večer, počas ktorého zaznejú dve jednoaktové opery zdanlivo spolu nesúvisiace. V atypicky koncipovanej dramaturgii sa režisér inscenácie Michal Spišák rozhodol poodhaliť príbeh dvoch mužov, z ktorých jeden bol mimoriadne talentovaný a ten druhý mu to závidel. Príbeh, opradený množstvom nejasností, špekulácií, mýtov a neprávd, napriek tomu však stále aktuálny, zamýšľajúci sa nad závisťou a nepochopením priemerného skladateľa Salieriho v priamej konfrontácii s géniom v osobe Mozarta," hovorí riaditeľ opery divadla Karol Kevický.

Aký bol podiel Salieriho na Mozartovej smrti?

Práve podiel Salieriho na Mozartovej smrti je mýtom, nad ktorým sa, nielen hudobný svet zamýšľa už 225 rokov - od chvíle, kedy geniálny skladateľ vo Viedni naposledy vydýchol.

"Vo svojej komornej opere Rimskij-Korsakov stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, ktoré nepochybne vychádzajú azda z najrozšírenejšieho mýtu v dejinách hudby, v ktorom sa traduje, že geniálny Mozart bol otrávený žiarlivým skladateľom 'druhej kategórie' Salierim. Tento historický omyl vznikol prakticky hneď po skladateľovej smrti. Svojimi výpoveďami ho dokonca priživovala aj sama Mozartova manželka Konstancia, vďaka čomu sa v povedomí verejnosti drží prakticky dodnes. Životnosť legendy upevňovali aj mnohé literárne spracovania, napríklad ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin v roku 1831 v komornej dráme Mozart a Salieri či anglický dramatik Peter Schaffer v roku 1979 vo svojej hre Amadeus, podľa ktorej natočil český režisér Miloš Forman ešte známejší rovnomenný film ovenčený mnohými Oscarmi," dodáva riaditeľ košickej opery.

"Bol mŕtvy len pár rokov a už bolo na svete niekoľko vysvetlení jeho náhlej smrti. Medzi najpopulárnejšie patrila teória o vražde, ktorú spáchal rival Salieri. O ďalšie mýty sa postarali storočia. Netradičné hudobné divadlo Bohom milovaný Mariána Lejavu, rekonštruujúce posledné hodiny skladateľovho života, prináša úplne nový pohľad na dialektiku Mozart - Salieri. V piatich mozaikovito konštruovaných častiach skladateľ a autor libreta rozrušuje vžité predstavy poznatkami najnovších výskumov a ponúka i zasvätené nahliadnutie do Mozartovej kompozičnej techniky," vysvetľuje dramaturgička inscenácie Zuzana Šajgalíková.

Netradičný dramaturgický počin opery ŠD Košice je pripomenutím 260. výročia narodenia Mozarta.