KOŠICE. Pri príležitosti 65. výročia svojho založenia sprístupnil v pondelok Štátny archív (ŠA) v Košiciach výstavu najzaujímavejších archívnych dokumentov. Verejne ich vystavujú po prvý raz.
"Na výstavu sme si pripravili archívne dokumenty, ktoré sa týkajú kultúrnych inštitúcií v Košiciach. Máme tu napríklad dokumenty z pozostalostí troch riaditeľov múzeí v Košiciach, Michala Markuša, Štefana Butkoviča a Emila Petácha. Ale napríklad aj parte Bélu Klimkoviča, bývalého riaditeľa Hornouhorského múzea v Košiciach," uviedol riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič.
Okrem týchto diel vystavujú i matriku so zápisom narodenia Pavla Jozefa Šafárika a Rudolfa Viesta.
"Pripravili sme tiež rôzne iné zaujímavé dokumenty, napríklad sťažnosť poddaného Jozefa Hačavského napísanú v slovakizovanej češtine z 18. storočia, kde sa sťažuje na zlé zaobchádzanie s úradmi, teda, že úrady s ním veľmi zle zaobchádzali," priblížil Pavlovič.
Tieto dokumenty predkladajú bádateľom na požiadanie.
Prostredníctvom výstavy neboli verejnosti prezentované nikdy.
[content type="avizo-clanok" id="8189155" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/57/5761066/5761066.jpeg?rev=2"][/content]
Aj listina Mateja Korvína
Listina Mateja Korvína potvrdzuje majetkové záležitosti zo Stredy nad Bodrogom.
"Je to najstarší archívny dokument v Štátnom archíve v Košiciach. Je z roku 1484. Zachovala sa aj pôvodná pečať, avšak jeho fyzický stav je nie veľmi vyhovujúci, plánujeme reštaurovanie tohto dokumentu," vysvetlil Pavlovič.
Zaujímavým vystaveným dokumentom je podľa jeho slov kongregačná zápisnica Abovskej župy z rokov 1564 až 1570.
"Jej dnešná podoba je výsledkom reštaurovania. Pôvodne vyzerala úplne inak. Zaujímavé na nej je to, že si môžeme uvedomiť hodnotu pergamenu v minulosti. Pôvodne pergamen v 13. až 15. storočí slúžil ako notový zápis. Keď stratil svoj význam, alebo už nebol potrebný, tak sa sekundárne použil na obal kongregačnej zápisnice, čiže v takejto forme nachádzame aj staršie dokumenty, ktoré sú obalmi novších dokumentov," vysvetlil Pavlovič a dodal, že kongregačné zápisnice sú výsledkom prejavov kongregačných zhromaždení, kde sa konali všetky úradné záležitosti Abovskej župy.
Návštevníci sa na výstave dozvedia i o tom, ktoré predmety mal svetoznámy spisovateľ Sándor Károly Henrik Groschmid, ktorý je známy pod menom Sándor Márai v škole najradšej.
"Máme tu triedny výkaz, keď chodil do školy. Zo všetkých predmetov má výborný prospech, okrem spevu a telesnej výchovy," prezradil Pavovlič.
Výstava trvá len niekoľko hodín
Krajský archív v Košiciach zriadil Krajský národný výbor 10. mája 1951.
"Jeho predchodcom boli historické župné archívy Abovskej, Turnianskej a Abovsko-Turnianskej župy o ktorých prvé písomné zmienky máme z polovice 17. storočia. Tieto župné archívy vydržali až do roku 1922, kedy po rôznych sťahovaniach od roku 1922 až do roku 1973 sa ocitli na tomto mieste v Štátnom archíve v Košiciach a sú tu uložené dodnes," priblížil históriu riaditeľ archívu.
Ako povedal, uchovávajú dokumenty župnej proveniencie, neskôr krajskej proveniencie a všetko, čo sa týka týchto inštitúcií.
Výstava potrvá v pondelok do 15.00 h.
Dôvodom toho, že výstava trvá iba hodiny, je podľa slov riaditeľa to, že ide o vzácne dokumenty a archív nemá výstavné priestory.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
