Košický archív ukrýva poklady. Pozrite sa aké

Štátny archív v Košiciach predstavil vzácne a unikátne archívne dokumenty pri príležitosti 65. výročia jeho založenia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Štátny archív v Košiciach na niekoľko hodín ukázal vzácne dokumentyČítajte

Štátny archív v Košiciach predstavil vzácne a unikátne archívne dokumenty.

Riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič drží v ruke Kongregačnú zápisnicu Abovskej župy. Kongregačné zápisnice Abovskej stolice sú najstaršími úradnými knihami zachovanými v košickom štátnom archíve. Zaznamenávali obsah rokovaní na šľachtických zhromaždeniach - kongregáciách. Najstaršia kongregačná zápisnica z rokov 1564-1570 bola reštaurovaná odborníkmi z levočského archívu. Pri tejto kongregačnej zápisnici bol ako pokryv väzby pôvodne použitý pergamen s notovým zápisom.

Matričný zápis o narodení Sándora Károlya Henrika Grosschmida, budúceho spisovateľa Sándora Máraia. Zmena spisovateľovho priezviska na Márai bola schválená rozhodnutím maďarského ministerstva vnútra z 3. mája 1939.

Najstaršia listina uložená v Štátnom archíve v Košiciach pochádza z roku 1484 na ktorej uhorský kráľ Matej Korvín potvrdzuje rozhodnutie Františka zo Stredy nad Bodrogom darovať dominikánskemu kláštoru v Košiciach rybníky v Strede nad Bodrogom.

Cechový štatút (artikuly) vydaný cisárom Františkom I. v roku 1830 vo Viedni pre cech krajčírov v meste Moldava nad Bodvou, napísaný v ich materinskom maďarskom jazyku a potvrdený kráľovskou pečaťou.

Najstaršia zachovaná matrika Rímskokatolíckeho farského úradu v Košiciach vedená od roku 1653.

Najstaršia cirkevná matrika uložená v Štátnom archíve v Košiciach, matrika pokrstených (od r. 1598) a sobášených (od r. 1587) Evanjelického a. v. farského úradu v Košiciach, nemecko - maďarského cirkevného zboru.

Potvrdenie riaditeľa Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach (1952 - 1956) Michala Markuša, po druhej svetovej vojne požiadal o presídlenie z Maďarska do Československa.

Zbierka parte z rokov 1838 - 1941 od Hornouhorského Rákocziho múzea. Medzi úmrtnými oznámeniami je aj oznámenie prvého riaditeľa Hornouhorského múzea v Košiciach z rokov 1876 - 1885 Bélu Klimkovicsa.

Ručne maľovaný erb obce Turňa nad Bodvou vyhotovený v roku 1944 podľa originálu uloženého vo vtedajšom Maďarskom krajinskom národnom archíve.

Projekt budovy župného domu v Turni nad Bodvou z roku 1820. Turnianska župa rozlohou najmenšia v Uhorsku sa s Abovskou župou spojila do jedného celku v roku 1882.