Ľudovít Oelschläger navrhol Historickú radnicu a synagógu

Denne prechádzame okolo budov, ktoré navrhol. Rukopis zanechal na Historickej radnici, hasičskej kasárni aj na kúpalisku.

Košice mali odjakživa status mesta, kde sa rodia talentovaní ľudia. Jedným z rodákov, na ktorého sa často zabúda, je aj architekt Ľudovít Oelschläger. Denne prechádzame okolo budov, ktoré navrhol. Rukopis zanechal na Historickej radnici, hasičskej kasárni aj letnom kúpalisku.

KOŠICE. Ľudovít Oelschläger (vpravo, foto archív) sa narodil v Košiciach v roku 1896. Jeho otec vlastnil železiarstvo. Rodina s tromi synmi bola v tých časoch veľmi uznávanou. Aktívne sa zúčastňovali spoločenského života.

Pre nedostatok študijných možností odišiel Ľudovít študovať do Budapešti. Štúdium kvôli vojne trvalo dlhých sedem rokov. Následne sa uplatnil ako architekt v Berlíne, Mníchove a Stuttgarte.

Žiadaný architekt

Po skusoch vo svete sa ako dvadsaťosemročný vrátil do rodného mesta. V povojnovom období, prajnom pre rozširovanie miest, mohol naplno realizovať svoj talent.

Je autorom košickej ortodoxnej synagógy, budovy hasičov na Požiarnickej ulici, kina Slovan (Historická radnica) či mestského kúpaliska.

Podpísal sa aj pod zotavovňu na Bankove, radnicu v Tornali a v Michalovciach, kino Scala v Prešove, prístavbu Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke a taverny Grandhotela v Starom Smokovci.

Ľahko rozpoznateľný

Všetky budovy doteraz stoja na svojich miestach v nezmenenom stave. Podľa odborníkov za to môže nadčasovosť, ktorá je v Oelschlägerovej tvorbe všadeprítomná.

„Jeho architektonický jazyk je jasne čitateľný, neprehliadnuteľný a veľmi kultivovaný. Každý vstup do jeho budovy je pre jej užívateľov, ale aj obdivovateľov jeho diela zážitkom, pri ktorých nás ovládnu tie najslávnostnejšie pocity. A o tom by mala byť skutočná architektúra.“

Talentovaný architekt bol výrazným nacionalistom, prikláňal sa k maďarskej národnosti. Dokonca sa stal aj členom Rádu hrdinov za zásluhy v 1. svetovej vojne.

Pri tejto príležitosti prijal aj maďarské meno Őry Lajos. S manželkou vychoval dcéru Zuzanu. S ňou spoločne žil až do smrti.

Po zhabaní majetku a vysídlení v roku 1945 rodina odišla do Miskolca. Tam už viedli uzavretý život.

Počas života vyšlo o Ľudovítovi Oelschlägerovi niekoľko kníh. Prvá, keď ešte nemal ani tridsať rokov, posledná pred tromi rokmi.

Odborná verejnosť sa zhoduje, že zabudnúť na výnimočných rodákov by bola škoda, a tak je možné, že niekoľko ďalších publikácií o architektovi Ľudovítovi Oelschlägerovi ešte uzrie svetlo sveta.

Tento významný rodák bol aj jednou z osobností Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013.