Jemu i Etiópčanovi Mikiasovi Tesfayemu sa Slovensko stalo druhým domovom. Aj keď, ako tvrdí Yves, sám si ho nevybral. Obaja tu žijú už desiatky rokov – jeden ako Košičan, druhý vraj „takmer Košičan“. Slovenčina im problémy nerobí, no chýbajú im typické jedlá krajín ich pôvodu.
KOŠICE. Pohľadom do mapy sa uisťujem, že si dobre pamätám, kde Benin leží – západná Afrika, pobrežie Guinejského zálivu. Susedia – Togo, Nigéria, Burkina Faso a Niger. To už čítam z mapy a sú to krajiny susediace s Beninom.
Len pre lepšiu predstavivosť. Krajina získala nezávislosť od Francúzska v roku 1960. Posledný z radu prevratov priviedol k moci majora Mathieua Kérékoua, ktorého režim presadzoval princípy marxizmu-leninizmu.
„Naši politici si mysleli, že treba všetko francúzske skončiť a vychovať novú generáciu na východe – Sovietsky zväz, Československo, NDR, Rumunsko... Ja som jeden z tých produktov, čo poslali, aby získali vedomosti a vrátili sa domov. Takže ja som si to nevybral. Na ministerstve školstva mi povedali, že mám ísť do Československa. Nevedel som, kde to je. Našťastie sme v rodine mali Ukrajinku. Strýko študoval v Sovietskom zväze a priviedol si ju.´Á, Československo, tam je Dubček´ a ešte niečo mi rýchlo porozprávala. Československo poslalo lietadlo, typicky ako Beninčania sme meškali tri dni. 6. septembra 1988 sme sa dostali do Prahy. Z Beninu, kde je najnižšia teplota 38 stupňov, sme doleteli o druhej v noci. A museli sme čakať, kým nám kúpili kabáty. Dnes ešte v septembri nosím tričko, ale vtedy nám bola naozaj zima.“
Do Košíc aj z Addis Abeby
Ako štipendista sa do Československa dostal aj otec Mikiasa Tesfayeho z Etiópie. Vyštudoval veterinu a tiež sa rozhodol ostať tu a s ním aj celá jeho rodina. Tak sem prišiel 10-ročný Mikias.
V pamäti mu utkvela spomienka na prvé chvíle po nočnom prílete do Košíc – vôňa pokosenej trávy.
„Ráno, keď som sa zobudil, počúvam – ako to je možné, že tie lietadlá pristávajú každých 10 minút? Také malé mesto a majú toľko lietadiel? Vyšli sme von – a to električky. Nespomínam si, že by v Etiópii vtedy boli električky.“
Mikias je teda už druhá generácia, ktorá tu žije. Na Technickej univerzite Košice vyštudoval elektroenergetiku.
Až potom zistil, že to nie je to pravé, čo chce robiť. Dnes sa venuje marketingu pre istú športovú značku a djeingu. DJ Mikias – takto ho poznajú jeho poslucháči.
V hudbe je samouk, neexistuje škola, na ktorej by sa djeing učil. Možno preto si vysníval sen – organizovať pre mladých workshopy.
Yves pracuje s Rómami
Yves pracuje v 3. sektore – snaží sa o začlenenie Rómov do spoločnosti. A čo si myslí o Slovákoch?
„Krajina mi dala všetko, bol by som ten posledný, kto by povedal, že tu žijú rasisti.“
Aj keď nejaké tie skúsenosti s nimi má. Vysvetľuje, že pramenia z nevedomosti.
„To boli 90. roky, keď boli skíni. Počúvali sme, že raz zbili toho, inokedy iného. Boli asi tri prípady, že černocha zabili, v Nitre na internáte, Beninčan spadol do vody a namiesto toho, aby mu pomohli, mu pomohli do hrobu. Raz sme boli v električke s kamarátmi z Konga, Sudánu a Etiópie. A zrazu – skíni. Zle. Kamarát sa opýtal – máme čo jesť dnes? Surové mäso. Skíni počúvali – kanibali, kanibali. A ušli. Takto sme sa zachránili.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
