V časoch totality bola kniha Tisíc a jeden vtip akousi bibliou humoru. Dodnes sa nachádza v domácnostiach mnohých Košičanov. No nie všetci vedia o tom, že jej autor Ján Ladislav Kalina pochádzal z Košíc.
KOŠICE. Životný príbeh humoristu nebol vždy zábavný.
Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach židovským rodičom a jeho pôvodné meno bolo Ladislav Schwartz. Neskôr sa rodina odsťahovala do Prešova, kde vyštudoval gymnázium a po ňom Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Paragrafy ho napokon nikdy neživili.
Už ako gymnazista v Prešove so spolužiakmi pripravil Vest Poket Revue. A hoci o tom nevedel, bol údajne prvým človekom, ktorý do našich končín priniesol humor Voskovca a Wericha, ktorých veľmi obdivoval.
Zachránený od deportácií
Humor sa napokon stal jeho životným poslaním, ba dokonca mu zachránil život. Keď sa totiž koncom tridsiatych rokov začali rozširovať nacistické protižidovské názory, Schwartzovi hrozili problémy.
Začal pôsobiť pod pseudonymom Ján Kalina. Hroziacu deportáciu do koncentračného tábora odvrátili pracovníci bratislavského rozhlasu, pre ktorý písal humorné pásma a estrády. Najskôr mu udelili písomnú výnimku z deportácií a keď to nestačilo, ochotne ho ukrývali.
Doklady na meno Ján Kalina si ponechal aj po vojne a vrátil sa k písaniu článkov a humorných scenárov. Neskôr viedol katedru dramaturgie na VŠMU, spolupracoval s rozhlasom, televíziou a divadlom.
Vstúpil aj do komunistickej strany a v 50. rokoch napísal boľševicky poplatnú brožúru Bojové poslanie humoru a satiry. Zaplatil tak povinnú daň a mohol sa venovať tomu, čo ho bavilo.
Rodák z Košíc napokon otváral priestor generácii humoristov ako Lasica, Satinský, Janovic.
„Bol naším fanúšikom aj kritikom. Rozprával nám o stretnutiach s Werichom a Voskovcom. On vlastne zapríčinil, že dvojica Lasica - Satinský po prvý raz v divadle účinkovala profesionálne,“ spomínal svojho času Július Satinský.
Tisíc a jeden vtip = dva roky basy
Potom prišli problémy. Celoživotnou záľubou Jána Kalinu bolo zbieranie vtipov, preto sa ich rozhodol vydať knižne.
V roku 1966 odovzdal rukopis vo vydavateľstve, no termín vydania sa neustále posúval, Kalina vtipy aktualizoval, až prišiel august 1968 a ruské tanky.
No kým súdruhovia začali opäť cenzurovať a „upratovať“, stihlo ešte vyjsť niekoľko „závadových“ diel. A medzi nimi aj 500-stranová kniha Tisíc a jeden vtip.
Okrem neškodných anekdot obsahovala aj politické vtipy, ktoré sa predstaviteľom nepáčili. Knihu dali na index zakázaných.
Márne. Celý náklad 25-tisíc kusov sa rozchytal skôr, ako ho komunisti stiahli z predaja. Zbierka sa stala jednou z najžiadanejších „zakázaných“ kníh.
Kalina s manželkou Agnešou pocítili, aké to je, keď sa súdruhovia nahnevajú. Boli Židia a mali veľa kamarátov v zahraničí, tak boli ideálnym objektom na exemplárne potrestanie. Prepustili ich z práce a vo februári 1972 oboch zatkla ŠtB.
Agnešu zbavili obvinenia, Kalina podstúpil vykonštruovaný proces. Okrem knihy poburoval aj tým, že „cudzím ľuďom púšťal hudbu, ktorá znevažovala socialistické zriadenie.“
Tou hudbou bol Krylov album Bratříčku zavírej vrátka. Dostal za to dva roky basy.
Nič na smiech
Z trestu si napokon odsedel polovicu. Hoci mal zákaz publikovať, uznával heslo svojich Voskovca a Wericha: „Nech je aj smutno, len keď je veselo!“
Vzhľadom na publicitu jeho procesu v zahraničí mu v roku 1978 dovolili legálne sa vysťahovať do západného Nemecka. Odišiel s manželkou a dcérou a aj keď si myslel, že už nikdy nič nenapíše, v roku 1980 mu vyšla kniha Nichts zum lachen (Nič na smiech).
O rok nato zomrel.
Jeho životný príbeh sa stal námetom na scenár celovečerného britského filmu.
Po revolúcii vyšli aj jeho tri spomienkové knihy, tá najvtipnejšia sa volá Odpočúvaj v pokoji (Basa story) a je záznamom udalostí, ktoré prežil vo väzení v Ilave. V roku 1990 bol československým súdom posmrtne rehabilitovaný.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
