Pri stretnutí s ňou vás v prvom rade ovalí veľká dávka energie. A keď začne vyratúvať svoje atypické koníčky, vzbudí váš záujem už celkom naisto. Zbožňuje motorky i staré automobily, venovala sa speleológii, na Univerzite tretieho veku študuje najmä psychohygienu, je členkou Klubu vojenskej histórie a čo je najhlavnejšie, maľuje horúcim voskom.
KOŠICE. Jana Bakičová (vpravo, foto archív) je ženou do voza i do koča. Pritom to však vôbec nemala jednoduché a keď v päťdesiatke prišla o zamestnanie a potrápili ju tiež zdravotné problémy, mala čo robiť, aby sa odrazila od dna. Pomohlo jej štúdium a objavenie netradičnej výtvarnej techniky – enkaustiky.
Vzťah k netradičným veciam mala údajne odjakživa.
„Ono to vo mne bolo pravdepodobne už od detstva. Veľmi veľa sme chodievali s otcom stanovať, bola som vedená k prírode a športu, a to vo vás ostane. Navyše som ohnivý typ. Lákajú ma až veľmi extrémne veci, desať rokov som robila speleológiu a tam sa človek postupne priúča, ako liezť a ako prežiť. Doviedlo ma to k prekonávaniu určitých životných zlomov a k prekonávaniu strachu. Ten je v živote potrebný ako ochranný mechanizmus, ale nesmie vás brzdiť. Prekážky sú na to, aby sa zdolávali. Životabudič je vo mne, keď niečo objavím a nadchne ma to, tak hľadám informácie. Asi som sa narodila preto, aby som celý život študovala. Nie však zbytočne, ale aby som chytila trend a zvládala rýchlosť doby. A tak sú pre mňa počítače, vytváranie webových stránok či strihanie videí samozrejmosťou.“
Nikdy neinklinovala k výtvarnému umeniu
Keď ostala bez práce a objavila čaro enkaustiky, teda maľby horúcim voskom, netušila, ako to zmení jej život.
“Dnes je už pre mňa enkaustika životným poslaním. Mám ateliér, vediem kurzy, chodím za ľuďmi, vystavujem. Rada odovzdávam skúsenosti a aj žiakov vyzývam k pokračovaniu. Ľudia totiž majú tendenciu niečo začať a skoro skončiť. Ženy šijú, štrikujú..., ale už sa v tom nerozvíjajú. Ja som napríklad nikdy neinklinovala k výtvarnému umeniu a vidíte. Niekedy máte v sebe niečo schované a čaká to, kedy sa to dostane na povrch,“ objasňuje životaschopná dáma, ktorá nielen aktívne tvorí, ale je i lektorkou, píše o technologických postupoch tvorby, vytvorila si projekt Žena 50 plus a najmä rozhodne nestagnuje.
Je to vlastne hra
„Hra“ s horúcim voskom si ju za pár rokov celkom podmanila.
“Prvý rok s enkaustikou bol o spoznávaní. Išlo o zber informácií, zdokonaľovanie sa. Potom som si urobila web, spísala informácie a delila sa o ne. Napísala som e-knihy, vytvorila minikurz. Enkaustika je niečo veľmi jednoduché a najmä hravé. Práve hraním si uvoľňujeme emócie, inak rozmýšľame a inak sa aj pripravujeme napríklad na obdobie starnutia. Táto technika je o mimoriadnych farbách. Keď vosky roztavíte na tepelnom zdroji, je to niečo čarovné. Pri vstupe nepotrebujete mať ani umelecké schopnosti, ani vedomosti, len kombinujete farby, vosky, tvoríte štruktúry a hľadáte symboly. A v tom je to čaro.“
Americká enkaustika
Nie je to však samozrejme len také jednoduché. Enkaustika má totiž niekoľko levelov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
