Waldemar Matuška bol hrdým Košičanom

Narodil sa v Košiciach, no spomienky na ne nemá žiadne. Už ako párdňové bábätko si ho mama odviezla do Prahy, kde vyrastal.

Narodil sa v Košiciach, no spomienky na ne nemá žiadne. Nemal ich ako získať. Už ako párdňové bábätko si ho mama odviezla do Prahy, kde vyrastal. V dospelosti mesto spoznával aspoň, keď prišiel koncertovať. Na svoj pôvod však nikdy nezabudol. Aj po rokoch v cudzine vravieval, že je rodom Slovák a Košičan.

KOŠICE. Húževnatý a priebojný, so štvorkou z hudobnej. Nielen svojou osobnosťou a charizmou, ale predovšetkým obrovským talentom dokázal zaujať nielen doma, ale aj vo svete.

Košice sú na talenty bohaté. Narodilo sa tu množstvo osobností, ktoré svojím talentom a tvrdou prácou robili Košiciam „reklamu“ po celom svete.

Jedným z košických rodákov je aj Waldemar Matuška. Narodil sa v dome na Peštianskej triede 115. Dnes túto ulicu poznáme ako Južnú triedu.

Kedysi na nej stáli prevažne malé domčeky, ktoré boli neskôr zbúrané a nahradili ich paneláky.

Otcom primáš cimbalovky

Waldemar Matuška sa narodil ako Vladislav. Meno si nechal zmeniť až v Českej republike v roku 1975, na už nám známeho Waldemara.

Jeho mama, známa operetná speváčka s umeleckým menom Mia Malinová, ho mala na tie roky pomerne neskoro. Mala už dvadsaťdeväť rokov. Kto bol spevákovým otcom sa polemizuje dodnes. Pod jeho exotický vzhľad sa údajne podpísala rómska krv.

Aj keď túto domnienku nikto nepotvrdil, stalo sa verejným tajomstvom, že Matuškovým biologickým otcom bol primáš cimbalovej kapely.

Či je to skutočne pravda, sa dnes už nikto nedozvie, no temperament, hudobný sluch, talent hrať aj spievať zrejme nezdedil len po mame.

Hrdý rodák

V Košiciach sa síce narodil, no žil tu len veľmi krátky čas. „V spomienkach nemám nič. Bol som totižto ešte veľmi maličký, keď ma rodičia vzali pod pazuchu a odtiaľto odniesli. Isteže mi o Košiciach potom hovorili...“ povedal počas poslednej návštevy v meste v roku 2007.

„Švejk raz povedal – každý je odniekadiaľ... Ja to mám výborne poprepájané. Tým, že som sa narodil v Košiciach, a teda na Slovensku, tak som rodom Slovák a Košičan. Krvou som Čech a srdcom pravdepodobne kozmopolita.“

Detstvo a väčšinu života potom Matuška prežil v Prahe, kde sa v 60. rokoch stal speváckou hviezdou, ktorá dokázala zatieniť aj Karla Gotta.

Na sklo príliš krehký

Paradoxne z hudobnej výchovy dostával najhoršiu možnú známku – štvorku, našťastie prepadnúť sa z nej nedalo. Keby tak vtedy jeho učitelia vedeli, s kým majú dočinenia...

Matuška sa aj napriek nespornému hudobnému talentu vyučil za sklára. Že to nebola dobrá voľba, sa presvedčil už vo svojej prvej práci. Fúkať sklo bolo pre neho nezvládnuteľné.

„Ja som mal namiesto hrudníka lavór, obrátený dovnútra,“ žartoval, keď sa vracal do spomienok na svoju mladosť.

Dlho bez práce nezostal. Úspešne absolvoval konkurz do Štátneho súboru piesní a tancov a úspech na seba nenechal dlho čakať.

Problémový umelec

Ľudia v ňom videli človeka ako boli oni, hviezdne maniere mu boli viac ako vzdialené. Kto mu padol do oka, s tým si dal panáka, zaspieval si…

Žil skromne a to sa páčilo. Aj to, že v Semafore prespával na vyradenej opone, ktorou sa aj prikrýval.

Temperament, ktorým bol Waldemar Matuška povestný, ho neraz dostal do problémov.

Počas nakrúcania filmu Kdyby tisíc klarinetů sa mal spoločne s Karlom Gottom a Evou Pilarovou opiť tak, že si z balkóna uľavil na hlavu strážnika stojaceho pred vchodom. Vďaka jeho aktívnosti ho dokonca vyhodili z divadla Semafor.

Na večer, keď mal odohrať v divadle predstavenie, si dohodol koncert. Prirodzene, do divadla neprišiel a dôsledky boli okamžité. No on si pomôcť nemohol, s povahou „čo na srdci, to na jazyku“ časom človek narazí na odpor.

V žalúdku ležal vtedajšej ŠtB, ktorá na neho neváhala nasadiť „svoje očko“.

To „zistilo“, že sa bezodne opíjal a pred hotelovou izbou mu stáli pätnásťročné dievčatá, ale všimlo si aj jeho sexuálny pomer s Ginou Lolobrigidou.