Nebol síce rodeným Košičanom, no pre toto mesto urobil výnimočnú vec – postavil tu základy profesionálneho divadla. Kto by to bol kedy povedal o obyčajnom chlapcovi z mnohopočetnej prešovskej rodiny? Jankovi Borodáčovi však sny a ambície nechýbali, a tak sa napokon stal jedným z najdôležitejších osobností slovenského divadelníctva.
Narodil sa 18. júna 1892 v Prešove negramotným rodičom, ktorí pracovali ako sluhovia a snažili sa všemožne uživiť rodinu.
Aj Janko musel už od 12 rokov zarábať ako pomocník pri murároch. On chcel byť učiteľom, a tak si peniaze šetril na knihy a štúdiá.
Sen sa mu napokon aj splnil a po absolvovaní učiteľského inštitútu pôsobil v školách v šarišských dedinách Pstriná a Kvačany.
Prišla však 1. svetová vojna a aj Janko musel, tak ako ostatní, narukovať. Vo vojne ho zranili a dostal sa do ruského zajateckého tábora.
Keď sa vrátil domov, práve vznikala prvá Československá republika, čo on privítal s nadšením.
Z ochotníckeho javiska do Prahy
Znovu sa vrátil k učiteľstvu a začal sa venovať aj ochotníckemu divadlu, ktoré ho očarilo už v učiteľskom inštitúte.
A vtedy sa na neho usmialo, hádam aj životné šťastie. Jeho vystúpenie videl jeden český divadelný kritik a odporučil mu, aby šiel študovať herectvo na pražské konzervatórium.
Borodáč výzvu prijal, hoci mu hrozilo, že keď opustí učiteľskú katedru, nebude mať z čoho žiť. Bol prvým Slovákom, ktorého prijali na túto školu.
V Prahe ho stretlo ešte jedno šťastie – šťastie v láske. Zaľúbil sa do Oľgy Orsághovej, Slovenky z nižšieho ročníka konzervatória. Spojili ich takpovediac halušky, ktoré slovenské dievčatá počas nedieľ vyvárali svojim rodákom.
Odoslaný na východ
Napokon sa Jankovi aj Oľge sny splnili. Zosobášili sa v Sabinove a potom dostali angažmán v Slovenskom národnom divadle, kde sa Borodáč uchytil nielen ako herec, ale aj ako režisér a dramaturg.
Pôsobil aj ako pedagóg na Hudobno-dramatickej akadémii a učil takých bardov slovenského herectva ako Martin Gregor, František Dibarbora, Karol L. Zachar či Vilma Jamnická.
Pred druhou svetovou vojnou bol už šéfom činohry SND, no po vojne ho degradovali. Po odvolaní z funkcie ho na odporúčanie Laca Novomeského poslali do Košíc, aby tam zriadil profesionálne divadlo.
Zostalo len pár žiaroviek
Manželia Borodáčovci to zo začiatku vôbec nemali ľahké, veď sa ledva skončila vojna a v Košiciach našli budovu divadla neuveriteľne zničenú.
„V období, keď neboli zabezpečené základné funkcie mesta v roku 1945 dokázal Borodáč to, čo si dnes ani nevieme predstaviť a na čom dodnes staviame,“ zdôraznil pri vlaňajších oslavách výročia košického divadla jeho súčasný riaditeľ Peter Himič.
Borodáč bol zdesený z toho, čo tu našiel. „Druhý deň poobzerali sme si divadlo. Jediný výraz, ktorý je správny – vydrancované do základov. Len niekoľko žiaroviek ostalo vo veľkom lustri, inde nič. Všetky kulisy odviezli do Mišovca,“ opísal svoje prvé kontakty s novým pôsobiskom.
Mali len nadšenie
Čakalo ho teda budovanie Východoslovenského divadla takmer od základov. Bolo potrebné vybaviť ho materiálne, aj ľudsky.
Až na niekoľko profesionálnych hercov, ktorých stiahol z Prešova, sa základom vznikajúcej činohry stali ochotníci, ktorí s nadšením začali budovať svoje divadlo.
„Borodáč bol človek, ktorý vždy šiel za svojím cieľom a často mal kvôli tomu problémy. Ale ak si uvedomíme, že v období stalinizmu, aj keď nikdy nebol členom komunistickej strany, postavil základy profesionálneho divadla nielen v Košiciach, pochopíme jeho veľkosť,“ zdôraznil pred časom P. Himič.
Vychoval zlatú generáciu
V Košiciach zostal Borodáč s manželkou Oľgou osem rokov, potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil ako režisér v SND a učil na Vysokej škole múzických umení.
Vychoval ďalšiu silnú generáciu hercov ako Štefan Kvietik, Mária Kráľovičová, Karol Machata, Emília Vášáryová či Božidara Turzonovová.
A keďže okrem divadla účinkoval aj v troch filmoch, zostal zapísaný aj na striebornom plátne vo filmoch Milan Rastislav Štefánik z roku 1935, ako sudca vo filme Jánošík, ktorý v roku 1935 natočil Martin Frič a krátko pred smrťou si zahral aj grófa Gáboriho v historickom filme Zemianska česť z roku 1957.
Zomrel 18. februára 1964.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
