Košičan Anton Jasusch: Na aukciách lámu umelcove obrazy rekordy

Bol na fronte, v zajateckých táboroch na Ďalekom východe a aj vďaka hroznej skúsenosti z vojny vytvoril fenomenálne obrazy.

Geniálny košický maliar po sebe zanechal tvorbu, o ktorú sa zberatelia umenia vyslovene bijú.

Medzi výtvarníkmi patril k priekopníkom, nebál sa provokovať, siahať po tabuizovaných témach, ani prezentovať nezvyčajnú farebnosť a vlastný nový štýl. Vytvoril ho zo zmesi expresionizmu, impresionizmu a secesie.

Verejnosť dodnes ohromujú i nadrozmerné formáty jeho diel, ktoré umocňujú tematiku absurdnosti ľudskej existencie, katastrofálnej morálky či vojnou pochovanej ľudskej dôstojnosti.

3 krát 3 metre

Milovníci jeho tvorby vedia, že mala v podstate tri základné vývojové obdobia. V raných dielach ho inšpirovala prevažne krajina, no zachované sú len zlomky.

Jeho genialita sa naplno prejavila až po návrate z frontov prvej svetovej vojny. Práve vtedy, výrazne poznačený prežitými hrôzami, zo seba na plátno dostával všetko to, čo sa nedalo vypovedať.

„Mal časté depresie, v prvej svetovej vojne mu zastrelili otca, ktorého smrť videl na vlastné oči,“ vysvetlil pred časom v médiách šéf aukčnej spoločnosti Darte Jaroslav Krajňák.

Následne Jasusch stvárňoval katastrofy, zobrazoval vízie, zamýšľal sa nad významom existencie, filozofoval... Okrem iného vytvoril ohromujúce cykly vyše dvoch desiatok malieb s rozmermi 150 krát 172 centimetrov a veľký cyklus desiatich malieb s veľkosťou takmer 3 krát 3 metre.

Poslednou, treťou etapou jeho tvorby bol pokojnejší čas po jeho výstavách v Košiciach v roku 1958 a Bratislave v roku 1962. Vybúrený umelec sa stíšil, plynulo prešiel od olejomaľby k pastelu, od vojnových tém k námetom rodinného života, materstva či hudby. Zomrel pred 51 rokmi v Košiciach v roku 1965.

Jedna z najbohatších rodín

Nezanedbateľným faktom v živote tohto talentovaného výtvarníka je skutočnosť, že nepatril k spodnej vrstve obyvateľstva a jeho život sa začal priam ako z rozprávky. Narodil sa totiž do jednej z najbohatších košických rodín.

Aj preto si mohol dovoliť študovať na prestížnych školách a nemal núdzu o finančné prostriedky na farby či plátna, o čom väčšina jeho kolegov mohla len snívať. Umenie študoval od roku 1904 na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, v roku 1906 v súkromnej škole A. Ažbeho v Mníchove a od roku 1907 na Akadémii Julien v Paríži.

Najmä rečová bariéra sa však podpísala pod skutočnosť, že sa nestal súčasťou tamojšej výtvarnej scény a vrátil sa do rodných Košíc. Prvé umelecké poučenie však v skutočnosti našiel mimo akademickej pôdy, v obdivovaní maliarstva K. Ferenczyho a J. Ripla-Rónaia.

Obrazy tohto košického „pokladu“ sa na aukciách predávajú za horibilné sumy. Doposiaľ najvyššiu čiastku zaplatil zberateľ za olejomaľbu Vyhnanie z raja, ktorá ho vyšla na 110-tisíc eur. Čosi cez 90-tisíc zaplatil milovník Jasuschovej tvorby za Príšeru vojny a 80-tisíc za Výkrik beznádeje.