Obyčajní Turci stoja za prezidentom Erdoganom. Urobil pre Turecko veľa, premenil ho na modernú krajinu, postavil 17-tisíc km diaľnic. Komentuje udalosti v Turecku jeden z najlepších majstrov na tureckú špecialitu kebab v Košiciach.
KOŠICE. Absolvent matematického gymnázia Veysi Eroslu (33) sa už cíti byť Košičanom. Žije tu osem rokov, podniká a po slovensky hovorí tak dobre, že nemáte problém debatovať s ním celé hodiny.
O situáciu v rodnej krajine, kde žije jeho rozvetvená rodina, sa živo zaujíma.
Diktátor? Volia ho ľudia
„Ako vidíme prevrat my, bežní ľudia? Väčšina podporuje prezidenta Erdogana, lebo je jedným z mála, čo pre Turecku veľa urobil. Neklame a ak sa v médiách často pretriasa informácia, že sa rozmohla korupcia, nemyslím, že je to celkom pravda. Veď si zoberte, koľko rokov už vládne. Od roku 2002 bol premiérom, od roku roku 2014 prezidentom. Ľudia si ho zvolili v slobodných voľbách a podľa môjho názoru nekradne viac, ako je pre politikov bežné. Robí a je to vidieť, mení Turecko na vyspelú krajinu. Aký diktátor, však máme voľby a ľudia ho chcú,“ komentuje štátny prevrat a udalosti v Turecku Veysi.
Zdôrazňuje, že obyčajní ľudia sa postavili proti rebelujúcim vojakom, lebo svojho prezidenta majú radi.
„Odkedy je pri moci, vybudoval moderné nemocnice, bežný Turek má teraz lieky, ktoré potrebuje, za normálnu cenu. Zavádza nové prístroje do nemocníc, stavajú sa domy, cesty.“
Za prevratom duchovný vodca Gülen z USA
Hoci to Gülen z exilu v Amerike popiera, bežní Turci sú presvedčení, že za celým pokusom o štátny prevrat stojí duchovný líder populárneho hnutia Hizmet.
„Podľa bežných Turkov je za tým Fetuláh Gülen, duchovný líder, ktorý do roku 2013 stál po boku dnešného prezidenta a teraz žije v exile v Amerike. On to ale popiera. A ide o ropu, plyn na kurdskej strane Turecka.“
Do roku 2013 podporoval Erdogana, po korupčných kauzách sa postavil proti nemu.
„Prezident Recep Tayyip Erdogan okamžite po neúspešnom prevrate spustil čistky v štátnej správe, o prácu prišli desaťtisíce ľudí. Jeho cieľom je vytlačiť všetkých priaznivcov duchovného Fethulláha Gülena, ktorý žije v americkom exile, no podľa niektorých údajov ho podporuje len asi desatina tureckej spoločnosti,“ vysvetľuje Veysi.
Ako sa z Erdogana stal Erdogan? Najprv technokrat, potom mučeník, nakoniec sultánČítajte
Aby vojaci strieľali do ľudí? To sa ešte nestalo
V Turecku je tradícia silného vojska zachovaná už stáročia.
„Existuje povinná vojenská služba, chlapci sa na vojnu tešia. Prekvapilo ma, že armáda strieľala do ľudí. Toto sa ešte nikdy v novodobej histórii nestalo, práve naopak, Turci majú svojich vojakov radi, sú pyšní na to, že ich je veľa a spoliehajú sa na to, že ich armáda ochráni v prípade núdze,“ dodáva Veysi.
Výnimočný stav v krajine, ktorý na tri mesiace vyhlásil prezident Erdogan a poslanci parlamentu, nevidí nijako tragicky. Ani čistky, ktoré po pokuse o prevrat začal realizovať turecký prezident.
„Zatkli vyše dvoch tisíc sudcov, ale aj vojakov, ktorí pomáhali pri prevrate. Paradoxne, práve Erdoganova strana AKP dostala do roku 2013 týchto ľudí do súdnictva, armády, či štátnych úradov. Teraz sa ich zbavuje. Turecko vyhlásilo výnimočný stav. Zákaz vychádzania, zhromažďovania a protestov. Na tri mesiace, ale podľa mojich príbuzných ich to nijako neobťažuje.“
Erdogan si podľa Veysiho bude chcieť svoju moc posilniť novou ústavou, ktorá zmení politický systém v Turecku na prezidentský. To samo osebe neznamená odklon od demokracie, podobný systém funguje napríklad v Spojených štátoch či vo Francúzsku, no v kombinácii s Erdoganovými autoritatívnymi sklonmi vyvoláva obavy.
Zmenu musí schváliť parlament, kde má AKP väčšinu, aj ľudia v referende.
Turci síce podporujú Erdogana, no mnohým sa zmena nepáči, lebo sa boja, ako by vo funkcii konal Erdoganov nástupca, zhodujú sa v komentároch svetové médiá.
Podľa súčasnej ústavy môže byť Erdogan prezidentom ešte jedno funkčné obdobie, teda do roku 2024. Toto obdobie si teoreticky môže predĺžiť zmenou ústavy.
Komentátori: Európa potrebuje dodržiavať dohody
Komentátori zahraničných udalostí sa zhodujú v tom, že Únia potrebuje najmä to, aby dohody platili, v súčasnosti najmä tá o utečencoch.
Otázka vstupu Turecka do Únie bola už aj pred prevratom skôr teoretickou úvahou ako reálnou možnosťou, rokovania sa neposúvali ani predtým.
Keď Únia v minulosti potrebovala zastaviť tok utečencov, dohodla sa v minulosti aj s brutálnym líbyjským diktátorom Muammarom Kaddáfím.
Ani pre Američanov nebude autoritatívny Erdogan zásadným problémom. Desaťročia podporovali Egypt Husního Mubaraka, to, že arabská krajina neohrozovala Izrael, bolo dôležitejšie ako ovládnutie štátu prezidentovými ľuďmi.
Rovnako to dopadne aj v Turecku, geopolitika a štátne záujmy prebijú obavy o demokraciu.
A čo na to Veysi?
„Podľa mojich informácií od príbuzných život plynie ďalej tak, ako doteraz. Ľudia sedia v Istanbule či Ankare v uliciach, popíjajú kávu. Sú spokojní, že Erdogan nemlčí a že máme v Európe takého silného muža. Nič lepšie momentálne nie je. Všetci jeho rivali sú slabí a falošní. Preto Erdogan vyhráva voľby a teší sa popularite. Po potlačení prevratu je ešte silnejší a v očiach ľudí aj hrdina. A pri mori je úplný pokoj, na dovolenku sa cestovať nebojte,“ lúči sa s nami Veysi Eroslu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
