Dnes, keď je sloboda samozrejmosťou, si už takmer nevieme predstaviť, čo kedysi museli vytrpieť ľudia, ktorí za tú slobodu počas totality bojovali.
KOŠICE. Jeden z takýchto bojovníkov pochádzal aj z Košíc. Dobroslav Pustaj bol zakladateľom protikomunistickej organizácie Slobodné Československo a patril k najdlhšie väzneným odporcom komunistického režimu.
Deviateho júla sme si pripomenuli jeho nedožité 85. narodeniny.
Štrajk pod hrozbou zbraní
V Košiciach prežil detstvo, no po otcovej smrti sa s matkou presťahoval do Ružomberka. Po 2. svetovej vojne mu však zomrela aj matka, a tak sa ako 15-ročný musel postarať sám o seba.
Najskôr pracoval v ružomberských papierňach, potom v bavlnárskych závodoch. A tam sa udiali veci, ktoré ho ovplyvnili na celý život. Prišiel totiž
„Víťazný február 1948“ a on sa stal súčasťou generálneho štrajku. Nedobrovoľne. Na vlastnej koži totiž zažil, ako milicionári vyháňali robotníkov štrajkovať. „25. februára som mal rannú zmenu a s napriahnutou puškou tam prišiel nejaký človek v montérkach s červenou páskou a povedal: Všetci von, je generálny štrajk! Zhasol vypínač, vypol stroje pre celú halu a my sme museli ísť do skladu na demonštráciu,“ prezradil Pustaj pravdu o tom, ako vyzeralo víťazstvo pracujúceho ľudu.
Slobodné Československo
Ďalšie udalosti, ktoré nasledovali, nenechali Dobroslava Pustaja chladným.
Znárodňovanie fabrík, kolektivizácia poľnohospodárstva, reštrikcie voči cirkevným predstaviteľom.... kvôli tomu všetkému začal s priateľmi snovať plány proti komunistom a založili organizáciu Slobodné Československo.
Organizácia pripravovala boj za demokraciu, zhromažďovali zbrane, snažili sa kompromitovať komunistických pohlavárov a rozširovali správy z demokratických krajín...
Napriek šifrovaniu a opatreniam bola činnosť Slobodného Československa odhalená a 6. mája 1952 skončil Dobroslav Pustaj vo väzení.
„Tým som vinný, že som sa nechal chytiť, lebo ja som nič trestné nerobil. Pre mňa bola vec demokracie prirodzená,“ skonštatoval.
Drel v jáchymovských baniach
Vyšetrovanie prebiehalo v Košiciach, Ružomberku a v Prahe, potom nasledoval súdny proces, ktorý bol len fraškou. Napokon mu vymerali nižší trest, ako ostatným, keďže začal protištátnu činnosť ako mladistvý.
Dostal 25 rokov a bez prerušenia si odsedel vyše 16 rokov. Začiatok trestu strávil v jáchymovských baniach.
„V tábore L každý druhý deň odchádzal vlak plný rudy, ktorý mal 30 vagónov a to sme museli v nakladacej skupine naložiť. Bola to veľká drina, ale aspoň sme pracovali vonku, nie v podzemí,“ porozprával o drine, ktorú zažil v pracovnom lágri.
Roky v izolácii
Ak si však myslel, že v baniach je peklo, tak to skutočné zažil vo väzniciach, kam ho neskôr preložili. V Leopoldove strávil viac ako rok v korekcii. To znamenalo pol dávky jedla každý tretí deň a neľudské správanie dozorcov.
Ale ani to nebolo nič v porovnaní s tým, keď mu nariadili štyri roky v prísnej izolácii ministerstva vnútra. Tá vraj bola jedinou tohto druhu nielen v Československu, ale aj v celom socialistickom tábore.
Izolácia bola od ostatných väzenských priestorov oddelená špeciálnou mrežou, okienka na dverách, cez ktoré sa mala podávať strava, boli zaplombované.
V celách neboli ani len slamníky, väzni spali len na holej dlážke. Pri umiestňovaní do cely Pustajovi oznámili: „Noviny nie sú povolené, návštevy raz za dva roky a knihy len občas, na hodinu-dve.“
Správanie dozorcov bolo také hrubé, že pri jednej bitke mu vyrazil zuby a spôsobil vážny úraz spodnej sánky.
Treba roznášať dobro
Po ďalšom prekladaní do väzníc a fabrík ho na slobodu prepustili v máji 1968. No od skutočnej slobody to malo poriadne ďaleko.
Bol pod dôkladným dohľadom Štátnej bezpečnosti. Nádej, že raz komunisti padnú, ho však neopúšťala. A napokon sa jej dočkal.
„Keď chcete proti niečomu bojovať, musíte to poznať. Chyba je, že mnoho ľudí to poznalo, ale nevedeli proti tomu bojovať. Mysleli si, že je to akoby Písmo sväté. Nie, Písmo sväté je len jedno. Ja by som teda chcel apelovať na ľudí, aby roznášali po svete dobro, lásku a radosť. To, čo nám tak strašne v minulosti chýbalo a čo chýbalo našim väzniteľom, vyšetrovateľom, našim vládcom za komunizmu,“ povedal Pustaj, ktorý sa, samozrejme, zapojil do diania počas Nežnej revolúcie, zapojil sa do Občianskeho fóra aj Verejnosti proti násiliu a v decembri 1989 sa stal prvým podpredsedom federálnej vlády.
Zomrel 25. júna 2013.
Podľa www.upn.gov.sk
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
