Sobota, 17. november, 2018

Plesovú sezónu v Košiciach v minulosti končili cigánskym bálom

Kedysi boli bály výsadou šľachty.

Historický obrázok znázorňuje ples v roku 1931. (Zdroj: FOTOLIA)

V minulosti boli plesy výsadou šľachty, ale postupne sa preniesli aj do života obyčajných mešťanov. Vyššia spoločnosť sa preháňala v honosnosti a na zábavu a šaty dávali nekresťanské peniaze.

V našich končinách sa udalosti organizujú od druhej polovice 19. storočia, pričom kolískou bálov je Francúzsko.

Aj známy viedenský Opernball je pôvodom z Paríža. V roku 1877 sa cisárovi Františkovi Jozefovi zapáčil parížsky Opera Ball a v snahe urobiť radosť svojej krásnej manželke Sissi na jej počesť usporiadal prvé koncertné soireé.

Bol to na tú dobu pokrokový čin, pretože tanec, ako ho poznáme dnes, bol ešte oficiálne zakázaný.

Hitom bola štvorylka aj polonéza

Tu má korene aj tradícia, podľa ktorej majú ples otvárať starostlivo vybraní tanečníci „predtancovaním“. Najskôr bola otváracím tancom štvorylka, neskôr ju vystriedala polonéza a potom prišiel do módy valčík.

Podľa počtu uvádzacích tanečníkov sa zvykla hodnotiť aj úroveň plesu.

Kým napríklad v roku 1909 otvárala ples železničiarov v Bratislave asi stovka párov, na plese vinohradníkov to bolo tristo ľudí a na plese práčok dokonca tristo párov!

Košická noblesa

Centrom spoločenského života bol v Košiciach kedysi Schalkház – najluxusnejší hotel na území Slovenska.

Stál na mieste dnešného hotela Hilton a v roku 1873 ho dal postaviť Leopold Schalkház – kaviarnik a obchodník s vínom.

V Uhorsku mal dobré meno, vynikajúcu kuchyňu i kaviarenské služby na vysokej úrovni. Jeho sály slúžili aj ako spoločenské centrum.

Svoje plesy mali spolky, živnostníci, učitelia, mestskí úradníci, samospráva i štátna správa, mládež.

Plesovú sezónu v Košiciach tradične končili cigánskym bálom.