Sobota, 22. september, 2018

Vozili Masaryka či Dubčeka. V Košiciach sa predviedli vozňové veterány

Lákal najmä seniorský parný rušeň Zelený Anton.

Masaryk na košickej železničnej stanici v roku 1921. REPROFOTO: KAG (Zdroj: reprofoto kag)
Prezidentský vlak

KOŠICE. Ako sa kedysi prepravovali po koľajniciach poprední predstavitelia československého štátu ukázala nezvyčajná výstava priamo na košickej železničnej stanici.

„Naučiť sa čistiť okná na vagóne ťahanom parnou lokomotívou, tak v takom prípade vám to pri normálnom okne príde ako ´brnkačka´. Valce motoru parnej lokomotívy sa totiž mažú olejom a ak sa jeho čiastočky zmiešajú s horúcou parou, ktorú lokomotíva vypúšťa a dostanú sa na okná, to nie je žiadna zábava. Takže, kto ich dokáže vyčistiť, tak to má u žien vyhrané.“

No ad for you

Týmito slovami víta skupinu zvedavcov jeden zo sprievodcov v modrom tričku s nápisom Národní technické museum na košickej vlakovej stanici.

Vzápätí ich púšťa do interiéru jedného z piatich salónnych železničných vozňov, ktoré slúžili československým prezidentom za prvej republiky i po druhej svetovej vojne na domácich aj zahraničných cestách.

Oslavy stého výročia

Do Košíc totiž minulý týždeň zavítal Prezidentský vlak. Vozil mnohé zvučné mená, ktoré zasiahli do českej i slovenskej histórie.

Tomáš Garrique Masaryk, Gustáv Husák, Ludvík Svoboda, Alexander Dubček, ale aj Václav Havel strávili vo vozňoch časť svojho politického života.

„Jazdou Prezidentského vlaku si pripomíname sté výročie založenia Československa. Salónne vozne slúžili československým prezidentom v niekoľkých etapách a sú s nimi spojené významné udalosti. Napríklad v máji 1945 sa vracal vozňom Aza 1-0080 do Prahy prezident Beneš s manželkou, vozňom Salon 001 zase cestoval v roku 1968 z Bratislavy do Prahy na oslavy 50. výročia založenia republiky prezident Ludvík Svoboda,“ uviedol pre agentúru TASR Karel Ksandr, generálny riaditeľ Národního technického musea.

No ad for you

Dvaja kuriči

Azda najviac pozornosti priťahoval „Zelený Anton“, parný rušeň vyrobený v roku 1936 v závode Škoda Plzeň.

Možnosť obzrieť si kabínku, v ktorej sa prikladalo uhlie do ohňa a poháňal sa tým celý vlak, lákala mnohých.

Pred osemdesiatimi rokmi vznikla presne 9-kusová séria týchto rušňov. V tom čase boli najväčšie a najvýkonnejšie v Československu.

Slúžili predovšetkým na sklonovo náročnej bývalej Košicko-bohumínskej magistrále.

Výkon a rýchlosť týchto rušňov zabezpečovali až dvaja rušňokuriči a obrovsky sa pritom nadreli.

Zelené Antony (prezývku dostali pre ich typický zelený náter) pri dĺžke 25 metrov a hmotnosti 167 ton dosahovali maximálnu rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.

Rušne dojazdili v závere šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Do dnešných čias sa zachovali dva stroje, z toho jeden dočasne zaparkoval práve v Košiciach spolu s prezidentskými vozňami.

Jednoduchá výzdoba, maximum pohodlia

Prívlastok najstarší právom patril salónnemu vozňu, špeciálne vyrobenému pri príležitosti Masarykových 80. narodenín v marci 1930.

„Vyrobili ho v Smíchove a patril vôbec k prvým s celokovovou vozňovou konštrukciou, keďže dovtedy sa stavali vozne z drevených materiálov,“ dozvedáme sa od sprievodcu.

Vozeň má krásny historický interiér s množstvom detailov. Pozornému oku napríklad neujde akási obdoba klimatizácie v podobe kľuky, pod ktorou je napísané chladno – teplo.

Pod prepracovaný interiér sa podpísal pražský architekt Albert Jonáš.

Za úlohu mal vytvoriť vozeň s čo najjednoduchšou výzdobou s prihliadnutím na maximálne pohodlie. Pre štátnikov vozeň slúžil do roku 1968.

Vagón z Čiernej nad Tisou

Filmových nadšencov potešil pohľad na vozeň, známy z aktuálneho filmu Dubček – krátka jar, dlhá zima.

Scéna, v ktorej sedí vtedajší prvý tajomník ÚV KSČ Dubček oproti generálnemu sekretárovi Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonidovi Brežnevovi vo vlaku a Dubček sa má rozhodnúť, či sa podriadi socialistickému diktátu a skrotí „socializmus s ľudskou tvárou“, patrí totiž k najlepším.

A práve tento vozeň, ktorý stál na vlakovej stanici v Čiernej nad Tisou od 29. júla do 1. augusta 1968, si mohli návštevníci prezrieť.

Pravdou však je, že sa tento vagón zrejme nestal svedkom silných vyjednávaní medzi Dubčekom a Brežnevom.

„Jednali pravdepodobne vo vagóne, ale v tom Brežnevovom a taktiež v budove pri stanici. Len ťažko si predstaviť, že by chodil Brežnev za Dubčekom. Ale nepochybne ho navštevovali a rokovali s ním iní členovia sovietskej delegácie,“ zamýšľa sa ďalší zo zamestnancov Národného technického múzea.

Po Dubčekovi aj Havel

Tento salónny vozeň vyrobili ešte v bývalej Nemeckej demokratickej republike.

Cestoval ním z Bratislavy do Prahy prezident Ludvík Svoboda po oslavách 50. výročia založenia ČSR.

Okrem Dubčeka slúžil aj prezidentovi Václavovi Havlovi. Vozeň má zachovaný autentický interiér.

Návštevníci si tak mohli obzrieť okrem už spomínanej rokovacej miestnosti pracovňu, malú ale funkčne zariadenú kuchynku, ale aj sprchu.

„Keby ešte aj teraz takéto staré vlaky chodili,“ povzdychol si pri pohľade na interiér chlapček, ktorému sa pravdepodobne súčasné vybavenie železničných vagónov nepozdáva.

Ďalší z vozňov zase odhalil zaujímavé informácie o cestách prezidentov.

Popri fotografiách, ktoré zachytili prezidentov z rôznych období a pri rozličných cestách, v nej boli vystavené modely vozňov, dobová tlač a tiež interiérové zariadenie ako poháre, popolníky či vtedajšia elektronika.

Fotografia z Košíc

Medzi vyvesenými fotografiami nechýbala aj snímka Masaryka s jeho suitou a manželkou pri príchode na košickú vlakovú stanicu v roku 1921.

Jeden z výtlačkov novín informuje, že 15. mája pocestuje prezident Eduard Beneš z Brna do Prahy.

„Prezident a jeho sprievod pôjdu autami do Blanska, kde vstúpia do zvláštneho vlaku... Stanicami bude vlak prechádzať pomaly a zastávky bude mať v České Třebové, Pardubiciach a Kolíne. Prezidentov vlak príde na Wilsonovo nádražie v Prahe o 14.00,“ píše sa v Denníku československej strany národno socialistickej.

Vlakový špeciál v Košiciach počas necelých dvoch dní pritiahol asi dve tisícky ľudí.

No ad for you