Utorok, 20. november, 2018

Lamiová po návrate zo svetového šampionátu už myslí na ďalší

Pred pár dňami sa vrátila z Dánska.

Katarína Lamiová s manželom Michalom po cyklistickom MTB maratóne v Jaklovciach. (Zdroj: archív K. Lamiovej)

KOŠICE. Pred pár dňami sa vrátila z Dánska s titulom majsterky sveta a ziskom štvrtého a piateho miesta.

Zlato získala v šprinte, „zemiakovú“ medailu na dlhej trati, piata bola na strednej.

Košičanka Katarína Lamiová súťažila na svetovom šampionáte veteránov v orientačnom behu (WMOC), ktorého sa zúčastnilo 4 200 športovcov z celého sveta.

Napriek obrovskému úspechu na podujatí ostáva 35-ročná východniarka stále skromná a drží sa pri zemi.

Po návrate na Slovensko sme sa s Katarínou Lamiovou porozprávali nielen o vystúpení v Dánsku.

Môžete nám priblížiť svetový šampionát veteránov v orientačnom behu?

„Neboli to majstrovstvá sveta elitných kategórií. Predsa len – veteránsky šampionát má trochu nižšiu hodnotu, i keď úspech to je. A nečakaný. Okrem športových priaznivcov som prekvapila i samu seba.“

Koľko vám chýbalo k rozšíreniu medailovej zbierky?

„Na strednej trati Middle ma od bronzu delilo 32 sekúnd, od zlata 1:20 min. Na dlhej trati Long som na bronz stratila 1:05 min, na zlato 5:09 min.“

Okrem vás sa na stupeň víťazov postavila ešte Silvia Chupeková (bronz v šprinte v kategórii od 45 do 49 rokov) a Ondrej Piják (bronz na strednej trati v kategórii od 35 do 39 rokov a striebro na dlhej trati v rovnakej kategórii). Fanúšikovia čakali skôr medailové umiestnenia Košičana Jozefa Poláka v kategórii od 55 do 59 rokov. Prečo sa mu podľa vás nepodarilo postaviť na stupeň víťazov?

„V orientačnom behu to nie je ako v atletike – nestačí mať na dosiahnutie kvalitného výkonu natrénované fyzicky. Je to súhra mnohých faktorov v danom momente. Stačí chvíľočka nepozornosti a je po nádeji. Presne to sa stalo Jožovi Polákovi v kvalifikácii šprintu. Vynechal kontrolu, okolo ktorej bežal, pretože sa už sústredil na ďalšiu – a už bol mimo hry. Na strednej trati urobil jednu zbytočnú chybu. Na dlhej tých chýb urobil viac a chýbala mu stopercentná koncentrácia. Dosiahnutými časmi sa však i napriek chybám zaradil do elitnej desiatky – na 9. priečku na strednej a na 8. priečku na dlhej trati. K medailovým priečkam mu chýbalo 1:18 min, resp. 4:07 min, čo svedčí o kvalitnej konkurencii. “

Okrem športovej stránky mala účasť slovenských orientačných bežcov na MS i iný prínos?

„Keďže Slovensko v roku 2020 organizuje svetový šampionát veteránov v Košiciach, ďalším dôvodom pre účasť, ba pre mnohých hlavným, bolo sledovanie organizácie podujatia s takým obrovským počtom účastníkov.

Kvalifikovali ste sa do slovenskej reprezentácie na svetový šampionát elitných kategórií mužov a žien v orientačnom behu, ktorý sa uskutoční v Lotyšsku koncom augusta. Ako využijete čas dovtedy?

„Počas tohto víkendu, keďže som nič bežecké nemala, na spestrenie som spolu s manželom Michalom absolvovala MTB maratón v Jaklovciach „Jakľovski bicigeľ“. Michal zvíťazil na dlhej trati (70 km, prevýšenie 2038 m), ja som bola druhá na krátkej trati (26,5 km, prevýšenie 800 m). V závere júla budeme bežať Tatranskú šelmu vertikal, čo je beh zo Starého Smokovca na Slavkovský štít. Toto podujatie bude viac vyhovovať manželovi Michalovi, ja v behoch do vrchu nie som extra dobrá, ale chcem to skúsiť. Možno sa to pred svetovým šampionátom v Lotyšsku nezdá optimálne, ale ja nie som profesionálna športovkyňa – ja sa športom v prvom rade bavím. Čím menej vážne to beriem a menej sa na niečo konkrétne sústreďujem, tým menej ma to psychicky zväzuje. A to mi pomáha pri výsledkoch – hlavne v orientačnom behu, pretože nie som v strese, pod tlakom, upnutá na jediný výkon.“

Predsa však – aké máte ambície pred MS elitných orientačných bežcov?

„Tam mám oveľa nižšie ambície než na WMOC, primerané úrovni akcie. V šprinte by som chcela postúpiť do finále – naposledy pred štyrmi rokmi tam postupovalo spolu 45 pretekárov, po 15 z každého z troch rozbehov. A pokiaľ by sa mi na strednej a dlhej trati podarilo umiestnenie do 40. miesta, bolo by to super.“