Pondelok, 19. november, 2018

Báseň, ktorá odznela pri Kuciakovom pamätníku, zaťala do živého

Na zhromaždení tiekli slzy, ktoré vyvolala báseň košického rodáka.

Zlatica Kušnírová i Jana Kuciaková sa počas autorovho výstupu neubránili slzám. (Zdroj: Michal Lendel)
Pamätník Kuciakovi a Kušnírovej

KOŠICE. Medzi rečníkmi, ktorí sa počas utorkového odhalenia košického pamätníka Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej postavili pred zhromaždenie, bol aj básnik Tomáš Straka.

Jeho dielo, ktoré vzniklo ako reakcia na tragédiu ale aj udalosti po nej, vzbudilo veľké emócie.

Slzám sa neubránili ani obe mamy zavraždeného páru.

Rodák z Košíc na margo vzniku svojho diela povedal: „Báseň som akoby nenapísal ja, ale sa jednoducho stala.“

Chcel zachytiť emócie vyvolané tragédiou

Prečítajte si tiež: Košičania si uctili Kuciaka a Kušnírovú

Udalosti vnímal Straka pred polrokom veľmi intenzívne, pričom silné pocity v ňom pretrvávajú dodnes.

„Tie som v tejto básni chcel zachytiť. Verím, že sa to podarilo. Aj keď žijem už nejaký čas v Prahe, tragédia a neskoršie udalosti vo mne vyvolali obrovské emócie. Každý deň som volal otcovi do Košíc, aby mi opísal, čo sa tam deje. Pred písaním básne som vzal do ruky telefón, že idem písať SMS-ku a zrazu to tieklo prúdom. Mal som potrebu hovoriť pravdu, ktorá nie je ničím brzdená a o tom by malo umenie byť.“

Doplnil, že jeho cieľom má byť aj inšpirácia pre ostatných, aby sa nebáli hovoriť o tom, čo sa okolo nich deje.

Umenie nemá byť estrádou

Upozornil, že Slovensko už zažilo podobné tragédie.

„Prípady Michala Levčíka, Tupého, Remiáša nezmenili skoro nič. Báseň teda odráža aj neskutočný strach, že sa história môže zopakovať a všetko ostane po starom. Jediná vec, ktorá nám potom ostáva je vzdor a viera, že aj náš hlas má silu. Som rád, že za posledný polrok sa aspoň nejako veci na Slovensku pohli,“ uviedol autor.

Ten si myslí, že na Slovensku je umenie vnímané iba ako estrádna záležitosť.

„Robiť umenie iba preto, aby vám niekto zatlieskal je hlúpe. Poézia nie je iba o tom, čo človek chce počuť, ale aj o tom, čo je potrebné povedať. Preto by malo byť cieľom umenia otvárať veci, ktoré sú zdanlivo zatvorené a ísť aj cez hranicu,“ uzavrel.