Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Bezdomovci hľadajú drevo, ničia košický projekt Pod mostom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Taketo nieco nema asi sancu prezit (zial)..
 
Hodnoť

Projekt SPOTs a ďalší milión fuč...

Môžeme len zablahoželať projektu SPOTs k zbytočnému rozdrbaniu ďalšieho miliónu (Skk) na ďalší z ich nezmyselných projektov. Však čo, nie sú to ich vlastné peniaze.... Okrem otváračky, čo bola aj zatváračkou, nevieme o žiadnej akcii, ktorá sa tam uskutočnila...
Projekt pod mostom:
Investícia 1.000.000 (Skk)
Návštevnosť: 0
Počet akcií: 1?
Udržateľnosť: Tri mesiace? Po zime tam nezostane kameň na kameni, drevo na dreve...
 
Hodnoť

 

Len totálny hlupák, ktorý ale vie prečo (peniaze) môže schváliť také niečo pod mostom, ktorý sa vynyká akejkoľvek kontrole a je mimo neustály dohľad očí občanov a najmä mestskej polície (ako inak, tam sa nedá ryžovať pre súkromnú firmu na parkovnom, všakáno). Túto škodu by mal súdruh raši zosobniť konkrétnej osobe (ak o tom vedel, tak sám sebe).
 

 

ak by si chcel aby MP na nieco dohliadali musel by si tam nahnat psickarov s volne pobehujucimi psami alebo tam zle zaparkovat auta.. popripade by si tam niekto mohol otvorit pivo v plechovke. To je obraz nasej MP pretoze ako spravni autisti mimo hore spomenutych veci na nic ine v podstate nereaguju. :)
 
Hodnoť

 

Toto kradnutie už naozaj presahuje všetky meddze. Čo sa ešte v tomto meste skryje pod kultúru ? Defenestrácia hradných by zrejme pomohla všetkým obyvateľom mesta . Du blejt vašnosto
 
Hodnoť

to máte tak

Keď sa robí "kultúra" tam, kde nie sú vyriešené omnoho väčšie problémy..
 

presne tak

keď sa nerieši podstata ostáva lamentovať a krútiť hlavou. zobrali len to čo im patrí, nedivme sa, že malí zlodeji kradnú, učia sa len od tých veľkých. veľkých zlodejov je spústa, sú to mnohí legálni úžerníci ktorí si privlastňujú nehorázny zisk a ešte sa cítia ako majstri sveta. keď zlodej okradne zlodeja vtedy je vždy veľa kriku , no priznať svoju zlodejinu je ťažké ľahšie je ukazovať prstom to on...
 
Hodnoť

Typicky prevratárske

od samotného začiatku to boli peniaze určené politikom a ich kamarátom. tak to aj skončilo. keby za tie peniaze boli nakúpili siahovice pre bezdomovcov bol by z toho väčší úžitok.
 
Hodnoť

 

A z toho grantu neostalo nieco na par kubikov dreva na zimu pre asocialov? Ved inym asocialom sa postavili domceky a aj najomne sa bude platit z prispevku na byvanie ... A kurit si mozu starymi chatrcami.
 

 

Asociály asi neboli rómovia...
 
Hodnoť

To je tak,

keď sa niekto snaží kultúrou vytlačiť závažnejší problém - bezdomovectvo. Potom sa mu to takto pekne aj s úrokmi vráti... Ale vlastne, čo je to za kultúra, ktorá vytláča ľudí?
 
Hodnoť

Bezdomovci stoja veľa peňazí. ....

Bezdomovci stoja veľa peňazí. Čo tak ubytovať ich? Provokatívna myšlienka z titulku je základom stratégie na riešenie bezdomovectva zvanej housing first (bývanie najskôr). Pochádza síce zo Spojených štátov, pred tromi desaťročiami ju však začali zavádzať aj v Európe.Fínskych sociálnych pracovníkov k tomu viedli ľudské pohnútky. „Pýtali sme sa vtedy sami seba – ako to, že aj keď sa Fínsku ekonomicky darí, stále máme na uliciach bezdomovcov,“ opisuje počiatky fínsky odborník Hannu Puttonen, ktorý housing first odprezentoval na konferencii Ľudia bez domova v Beladiciach.iežeby Slovákom chýbal potrebný altruizmus, ale načim dodať, že projektu nechýba ani ekonomický zmysel. Cynicky povedané – bezdomovci na ulici boli pre Fínov príliš drahí. Za pobyt v nemocnici, vo väzbe, za lekárske zákroky a iné sociálne služby pre človeka bez domova zaplatil fínsky daňový poplatník viac, ako keby mu rovno zabezpečil bývanie. A teraz je reč o reálnom ubytovaní, nie o nocľahárni či útulku. Fíni teda začali bezdomovcov ubytovávať. Lebo je to humánnejšie. Ale aj preto, lebo tak vlastne ušetrili.Kým vo Fínsku v 80. rokoch vypracovali ekonomickú štúdiu, ktorá tvrdenie z predchádzajúceho odseku potvrdila, na Slovensku žiadne porovnanie neexistuje. "Aj keď housing first môže v našich podmienkach pôsobiť nereálne, radi by sme iniciovali, aby sa takéto ekonomické porovnanie spravilo aj u nás. Možno naozaj zistíme, že súčasné ignorovanie problému je napokon drahšie ako takéto riešenie. Je tiež dôležité, že housing first vychádza zo správneho predpokladu, že bývanie nie je luxus, ale základná ľudská potreba, " vyjadrila sa Sandra Tordová z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré konferenciu Ľudia bez domova organizovalo.Bezdomovci navyše dnes už nie sú sezónnou témou, ktorú ako atrakciu médiá pravidelne ukazujú väčšinovej spoločnosti na začiatku zimy či pri prvých mrazoch. Kríza dostáva na hranu čoraz viac ľudí. Ako potvrdili aj terénni pracovníci združenia Vagus, ktorí sa starajú o bezdomovcov v Bratislave, medziročne sa im počet „kontaktov“ zvyšuje. Častejšie k nim na výdaj jedla chodia aj ľudia, ktorí bývanie síce majú, ale na nič iné im už nezvýšia peniaze. Akýkoľvek výpadok príjmu ich teda môže rovnako poslať na ulicu.Hľadanie riešenia je teda určite namieste. A housing first môže byť zaujímavý aj preto, že na Slovensku, rovnako ako vo Fínsku a na celom svete, platí o bezdomovectve jedna univerzálna pravda. „Zistili sme, že aj keď mali bezdomovci prístup k nocľahárňam a iným službám, samotný život na ulici mnohých z nich uzavrel v akomsi bludnom kruhu, z ktorého sa ani s cudzou pomocou nevedeli vymotať von,“ vyjadril sa Puttonen, ktorý pôsobil aj ako prezident Európskej federácie národných organizácií pracujúcich s bezdomovcami.Je dobré, keď si to človek aplikuje na seba. Predstavte si, že každý deň máte riešiť, či vás pustia do vašej nocľahárne. A čo robiť, keď nie. Aj keď sa tam dostanete, nemáte žiadne súkromie, lebo okolo vás je ďalších desať ľudí. Dokázali by ste sa v takejto situácii motivovať? A my od tých ľudí očakávame, že začnú riešiť ďalšie problémy, ktoré mnohí z nich majú – psychické a zdravotné. Veľmi zaujímavým tretím zdrojom pre financovanie projektu je Fínska asociácia hracích automatov. Ide o organizáciu, ktorú ešte v medzivojnovom období založili fínske neziskovky. Dodnes má monopol na všetok gambling v krajine tisícich jazier. Z nemalých ziskov, ktoré gambling produkuje (zahŕňa napríklad aj online stávkovanie), sa platia výlučne sociálne projekty. Jedným z nich je práve housing first. So zveličením teda možno povedať, že keď fínsky gambler
 

Pokračovanie..

Housing first pritom nikdy nevytváral nejaké getá. S Puttonenom sa rozprávame v jednej kaviarni v Bratislave. Keď chceme vedieť, kde v rámci projektu bezdomovcov ubytovávajú, len sa rozhliadne a ukáže na jednu z budov v okolí. Ak je tam voľný apartmán, dali by sme ho napríklad tam. Len asi 20 percent bývania pre ľudí bez domova predstavujú samostatné nové domy, ostatné sú voľné byty v najrozličnejších lokalitách. Keď dodávame, že Fíni musia byť zrejme tolerantní susedia, Puttonen sa len usmeje.„Myslím, že len raz sa mi stalo, že by to susedia vítali. Reakcie sú obvykle negatívne. Ľudia vravia – fajn, ubytujte ich, ale niekde inde. Občas sú doslova zúrivo proti. Ale aj to je súčasť našej práce. Nevzdať sa a presadiť si svoje. Susedov najlepšie presvedčí následná skúsenosť. V domácom prostredí dochádza veľmi rýchlo k zmene správania aj návykov. Napokon pôsobí na nich práve aj prostredie, do ktorého sa dostanú, väčšina ľudí zvláda platiť aj nájom, ktorý je znížený o dotácie, no je podmienkou, aby tam mohli ostať,“ dodáva Puttonen.A zostať môžu tak dlho, ako len chcú (za podmienky platenia nájmu). To je práve tá istota, ktorá im umožňuje sústrediť sa na ďalšie kroky, na ceste do „normálnej“ spoločnosti. Napokon o fungovaní tohto modelu sme sa pred necelým desaťročím mohli presvedčiť aj na Slovensku. Proti prúdu vtedy z grantových peňazí spustilo projekt Krištof. „Bol to taký kvázi housing first,“ hovorí Tordová. Vybraným ľuďom z ulice poskytli stabilné vlastné bývanie, prístup k práci (predaj Nota Bene, ale aj iné zamestnania) a sprevádzanie a individuálnu prácu sociálneho pracovníka.„O tom, čo ľudia bez istoty bývania prežívajú, svedčí aj to, že im trvalo dosť dlho, kým sa upokojili. Dlho sa nevedeli vyrovnať s tým, že už nemusia riešiť, kde prespia, a milión ďalších šialených vecí,“ pokračuje Tordová. Výsledok? Jeden negatívny – že projekt sa po skončení 2-ročného grantu skončil. Inak to však bola skôr pozitívna skúsenosť. Ľudia sa snažili bývanie si udržať, prípadne si zabezpečiť lacnejší nájom. Boli aj takí, čo sa dostali znova na ulicu, no pre niektorých projekt znamenal vymanenie sa zo spomínaného bludného kruhu.Keď je reč o bludnom kruhu, opustime čiastočne napravený fínsky a pozrime sa lepšie na ten slovenský. Najbližší pohľad naň majú terénni pracovníci, ktorí sú s bezdomovcami v každodennom kontakte. Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus považuje stratégiu housing first jednoznačne za hodnú zmienky. Popisuje však aj to, že napriek niekoľkoročnej snahe viacerých občianskych združení u nás poriadne nefunguje ani alternatívny, takzvaný schodíkový model riešenia bezdomovectva.Ten je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domov. V prvej fáze ho „odchytia“ práve terénni pracovníci, ktorí sa ho snažia odkázať na nocľaháreň či útulok. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, je v takzvanej sieti služieb. Odtiaľ by sa mal odraziť ďalej – v konečnom dôsledku až k nájmu či inému vlastnému bývaniu. „V Bratislave, kde je približne 4-tisíc bezdomovcov, máme však napríklad len jednu nízkoprahovú nocľaháreň, jednu terénnu prácu, prakticky nijaké denné centrum,“ vymenúva Kára. . Keďže stratégia housing first je konkurenčnou k schodíkovému systému, naskytá sa otázka, ktoré riešenie je lepšie. Fakt, že na Slovensku sme dosiaľ riadne nerozbehli ani schodíkový systém, však spôsobuje, že porovnávať nemáme čo s čím. Kým však Puttonen tvrdí, že vo Fínsku na housing first nie je pripravená len malá časť bezdomovcov ppodľa ľudí z Vagusu by značná časť slovenských bezdomovcov mohla mať problémy s veľkým skokom v podobe vlas
 

Dokončenie...

...podľa ľudí z Vagusu by značná časť slovenských bezdomovcov mohla mať problémy s veľkým skokom v podobe vlastného bývania....Pri rozhovoroch s fínskymi a slovenskými expertmi na bezdomoveckú tému sa však vynára viacero ďalších rozdielov v prístupe spoločnosti. Na Slovensku napríklad takmer úplne absentuje prevencia pred stratou bývania. Keď vo Fínsku ľudia nezvládajú platiť účty, navštívi ich štátny úradník, ktorý zisťuje, kde je problém, prípadne vysvetľuje riziká. Len si to porovnajte s eldorádom nebankových pôžičiek a exekútorov na Slovensku. Fíni pritom opäť len myslia vypočítavo. Vedia, ako draho ich vyjde človek, keď sa dostane na ulicu.Na Slovensku sa počas posledných krízových rokov pritom na tú vratkú tenkú hranicu dostáva hromada ľudí, s ktorými nik nehovorí. Podľa Tordovej sa neistota ohľadom bývania týka oveľa väčšej časti spoločnosti než len bezdomovcov či ľudí s nízkymi platmi. Pri výpadku príjmu sa môže nad priepasť ľahko dostať aj príslušník strednej triedy s hypotékou na krku. V tomto prípade v niektorých európskych štátoch opäť pomáhajú lepšie nastavené zákony – tentoraz pokiaľ ide o nájmy, ktoré sú možnosťou lacnejšieho bývania.Vo Fínsku, ale povedzme aj v susednom Rakúsku, sú napríklad prísnejšie pravidlá pre tých, čo prenajímajú nehnuteľnosti. Nemôžu nájomníka vyhodiť len tak ľahko ako u nás. „Ísť touto cestou by bolo prospešné pre celú spoločnosť. Človek nevie, kedy sa do takej situácie dostane a dlhodobý nájom mu dáva šancu sústrediť sa na ďalšie podstatné veci a riešenie iných problémov než bývania,“ mieni Tordová. Napokon aj Puttonen spomína pri aplikovaní housing first na Slovensku ako riešenie nájomné byty."Poznám situáciu v postkomunis­tických štátoch a viem, že u vás je bytová situácia iná ako napríklad vo Fínsku. Príkladom by však pre vás mohlo byť Belgicko, ktoré rovnako ako Slovensko má len minimum sociálnych nájomných bytov,“ hovorí fínsky expert. Podľa neho je na Slovensku možno utópiou snívať o kupovaní či dokonca stavaní bytov pre bezdomovcov. „V mestách však určite máte prázdne byty, ktoré nie sú prenajaté či sú zdevastované,“ načrtáva riešenie.V Belgicku podľa neho tieto byty prenajme mesto či štát. Vlastník bytu dostane síce nižšiu sumu, ale má garanciu dlhodobého prenájmu za stanovenú cenu a takisto záruku, že ak sa byt poškodí, štát či mesto všetko uhradia. „Podľa mňa je to jedno z riešení pre vás, ktoré nestojí veľa,“ lúči sa Puttonen. Treba dúfať, že ak jeho projekt na Slovensku niekoho inšpiruje, nebude vďaka „aktivite“ našich úradníkov ležať v zásuvke ako ostatné koncepcie riešenia problémov s ľuďmi bez domova....
 
Hodnoť

 

No, pred časom bol v televízore cigán, ktorý zožral plenenného koňa. "Mal som hlad", bez problémov hovoril do kamery. Koho zaujíma práca talianov, keď im je zima. Ostatne, Košice sa extra vyznamenali ničením práce cudzincov - tá dopoly premazaná maľba ukrajincov na Vodnej, to je teda niečo.
 
Hodnoť

Poznam toto mesto

velmi dobre a preto si myslim, ze sa to neoplati do nijakych podobnych projektov investovat.Preco? Lebo to tu znicia, rozkradnu , posprejuju vandali, cigani a bezdomovci. Kultura ziadna.
Veci by sa zmenili, keby kazdy zacal od seba s prevychovou a vztahu k verejnemu majetku, co je samozrejme cista utopia a nikdy sa to nestane.Mozem dat 100 prikladov rozkradania, nicenia alebo znevazovania majetku mesta.
Hlavne ze sudruhovia smeraci a zbohatlici maju svoje vily s bazenmi.Uz par metrov odtial ich nic nezaujima.
Namiesto blbosti tu treba riesit zakladne veci .
 

Milý Alf

Plne súhlasím s tvojou prvou vetou. Celé naše mesto kultúry je o rozkrádaní eurofondov. ľudia v terajšej spoločnosti majú úplne iné problémy ako navštevu najakej kunshale, kde môžu vidieť ako umenie oceľovú guľu na tyči, alebo drevenicu na paneláku, alebo pod mostom drevené pódium , alebo 4 ks sklenených dosiek v cene 164 000 Eur. Táto neoboľševická magistrátna banda riadená z mestského parku by v KULTÚRNEJ krajine zdieľala miestnosť 2x3m spolu s oceľovým stolíkom a kovovou posteľou. Asi tak na 15 rokov.
 

suhlas

plne s Vami suhlasim, skoda ze problemy ludi tejto spolocnosti nevidia kompetentni.
 
Hodnoť

Toto sa deje na KVP cku .

A videl niekto s kompetetnych ,co sa dej pod Furcov v,, byvalej" zahradkarsekj oblasti. Cigansky SQUTERY tam jednoducho zaberaju svojvolne murovane chaty a jednoducho si tam pekne hoveju aj s pocetnou bagazou . Jednu chatu z buraju a zapalia a na dalsi den uz ma material na rozsirenie a budovanie tej svojej novo nadobudnutej chate. Kde su v tedy statny alebo mestky policajti ? Nik iny to nevidi ako sa buduje novy cigansky tabor pod Furcou ? Co sa stalo so zahradkarmi v tej oblasti?To uz vsetci vymreli alebo sa ***** ?Kdeze je ten nas ocakavany Farmarsky zakon ,lebo inej ochrany tu nebude a dochodcovia sa budu nadalej len triast o svoje zivoty a nemo sa prizerat ako im kradnu zdvorov ich milacikov a zdroje obzivy.
 

1 2 >

Najčítanejšie na Košice Korzár

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop