Poznámka

Takáto správa ani veľkú diskusiu nepotrebuje. Každému je jasné, že táto časť obyvateľov si ešte dlho nebude vážiť to čo sa im vybuduje zadarmo. Sám som bol šokovaný z toho, že obyvateľom osady bývalého Letanovského mlyna vybudovali, ak sa nemýlim za viac ako 3 milióny eur novú osadu Strelníky. Obyvatelia nie sú s ňou spokojní, býva ch tam veľa, zase "sa tlačia", chceli by sa vrátiť. V reportáži jeden Cigán sa vyjadril, že starosta je človek, ktorý sa má o ich "starať", preto je starosta. V jeho vyjadrení chýbalo akékoľvek vyjadrenie, že za to, že on sa tiesni so svojím otcom, bratom so svojimi a ich detmi v spoločnom obydlí, sú zodpovední aj oni. Tie deti predsa im nesplodil starosta. V poslednej dobe sa veľa hovorí o nebezpečenstve imigrantov z Afriky ak by sa prisťahovali na náš kontinent. Príbeh Turkov napríklad v Nemecku preukazuje, že generácia, ktorá sa už tam narodila sa dokázala prispôsobiť kultúrne nemeckému národu. Príbeh Cigánov, ktorí prišli do Európy asi ešte pred rokom 1100 (Za prvú známu zmienku o Rómoch v Európe sa považuje zápis mnícha na hore Athos na území Grécka z roku 1068. Následne prenikali z Balkánu pozdĺž Dunaja až do strednej Európy), dokazuje, že ich kultúrne splynutie z obyvateľmi Európy je nekonečný príbeh. Rómovia prichádzali do Európy v skupinách, ktoré prechádzali juhovýchodným Slovenskom do českých krajín a západnej Európy. Najväčšiu pozornosť v západnej Európe vzbudila pomerne početná skupina, ktorá sa objavila v Uhorsku roku 1417. Táto skupina spoločne prechádzala z Budína cez Szatmár, Polgár a iné maďarské mestá do Košíc, Levíc a ďalšími oblasťami južného Slovenska až k Bratislave. Kočovníci sa predstavovali ako pútnici z Malého Egypta, ktorí ako kajúcni hriešnici musia putovať po svete. Obyvateľstvo ich legendám spočiatku verilo a prijímalo ich pohostinne. Kočujúcim Rómom sa tak podarilo získať ochranné listiny tzv. glejty. Takýmito listinami boli napríklad sprievodný list nemeckého cisára a uhorského kráľa Žigmunda z roku 1417, ochranná listina pápeža Martina V. z roku 1422, ďalšia od cisára Žigmunda, vystavená 17. apríla 1423 na Spišskom hrade. Aj vďaka týmto listinám sa im dostávalo spočiatku materiálnej podpory a bol im naďalej umožnený potulný spôsob života.Nomádske skupiny boli odkázané na domáce obyvateľstvo a snažili sa ho získať rozličnými prostriedkami. Život v celej západnej Európe bol v tom čase ovládaný cirkvou. Obyvateľstvo krajín, kde cirkev podriadila všetok život a umelecký prejav svojím dogmám, prijímalo tanec, hudbu, veštenie a iné umelecko-atraktívne prejavy Rómov ako príjemnú zmenu. Čiastočne sa venovali rozličným remeslám. Zhotovovali a opravovali predmety pre roľníkov. Niektorí sa živili priekupníctvom alebo poskytovaním rôznych služieb. Tieto zamestnania si však vyžadovali pohyblivý spôsob života, ktorý bol prekážkou ich zblíženia sa s domácim obyvateľstvom. Rôzne stránky ich života neskôr vzbudili podozrenie, že nie sú tí, za ktorých sa vydávajú. Ponechaní sami na seba si stále vo väčšej miere zadovažovali existenčné potreby krádežou. To samozrejme vyvolávalo stále ostrejšie protiopatrenia zo strany domáceho obyvateľstva. Ich situácia sa neustále zhoršovala a jej negatívnym vyvrcholením bola krvavá diskriminácia, ktorá postihla všetkých západoeurópskych Rómov. O prvé zmeny postoja k Rómom sa pokúsila až Mária Terézia v rokoch 1761 a 1773, kedy vydala asimilačné nariadenia. Podľa nich sa z Rómov mali stať roľníci. Nariadenia, v ktorých pokračoval aj Jozef I. Žiaľ ani ich snaha nebola úspešná. Kto tento problém vyrieši mal by dostať Nobelovu cenu mieru.