V jednom pruhu jej autá dali prednosť, v druhom nie.
ten priechod majú vodiči úplne na háku
Pália tade čo to dá aj ked už z diaľky vidia že je niekto na priechode. Vôbec by nezaškodilo na takomto frekventovanom priechode bud znížiť rýchlosť, dať spomaľovače alebo semafory. pokiaľ zas niekoho hromatne v autách nepozabíjajú. tak ako pred rokmi. Až potom prerobili zábradlia pri ostrovčeku. Mimochodom zábradlie na zástavke smerom do centra už na koci nerží pomaly ani len na dob ré slovo. Ale nevadí. ved len raz sa niekto oň oprie a zrúbe sa aj s ním niekomu pod kolesá.Žiaľ, nie prvá nehoda
tohto druhu. Tu je jediným a podstatným riešením nedôvera. Nedôvera voči vodičom. Čiže ak som chodec a chcem prejsť cez prechod s viacpruhovou premávkou v jednom smere, ak ma auto idúce v krajnom pruhu púšťa, nejdem cez prechod ako teliatko, ale s vysokým stupňom nedôvery voči vodičom na hrane zastavšieho auta zastanem tiež a vykuknem a pozriem sa, či vo vedľajšom pruhu nejde auto a ak áno, či zastavuje. S totuto zásadou mohlo veľa obetí žiť a veľa dochrámaných by obišlo bez úrazu. Mne to pred x rokmi na Moyzeske zachránilo ak nie život, tak zdravie určite. A s touto nedôverou prechádzam cez prechody pre chodcov doteraz. Na strane dryhej ešte väčšiu nedôveru mám ako vodič voči chodcom. Tí nemajú absolútnu prednosť, ale... A ja zásadne neverím a vždy pred prechodmi oči na stopkách, noha dole z plynu a pripravenosť okamžite brzdiť. Kaskadérov a hazardérov,ktorá prídu k prechodu a bez pozretia sa doľava ako teľatá vojdú a prechod vidím a stretávam dennodenne.suhlas je to cele
o obozretnosti a tolerancii. ale obcas nieco zlyha pretoze clovek. nemusi ani naschvál proste sa to stane.ako by majster joda povedal: "rizika by sa poznizovat mali, pravdou opak vsak jasny je, ked vecernymi cestami kosic sa vydas! neosvetlene priechody a bytosti tmave ta do zahuby budu lakat! ty obozretny musis byt a nepodlahnut temnej sile!"Máš pravdu, ale nie sme
v situácii, že jeden policajt 24 hod na každom priechode 7 dní v týždni. Ignoranti sú aj medzi vodičmi, aj medzi cyklistami, aj medzi chodcami, aj medzi kolobežkármi. Včera som bol svedkom: Prišla chodkuňa ku priechodu. Vodič ju uvidel a zastavil. Sekundu dve chodkyňa pozerala na vodiča, potom urobila "vľavovbok" a pokračovala po chodníku. Celkom by som pochopil toho vodiča, ktorý nabudúce nezastaví, veď čo ak osoba stojaca pri prechode nechce vlastne ísť cez prechod. A určite nie jeden z nás videl prípad na dvojpruhových cestách v jednom smere, že vodič bližšie k okraju chodníka nezastavoval plynule, ale zabrzdil pomerne prudko a v momente brzdenia sa už chodec rýchlym krokom pustil cez prechod. A vodič idúsi takmer súbežne s vozidlom, ktoré nečakane zabrzdilo (aby pustilo chodca) a nevidiaci toho chodca (lebo to vozidlo vedľa je napr. Ducato) zastaviť rovnako rýchlo ako "sused" nedokáže resp. ostane stáť až na prechode. A nešťastie je hotové. Mnohí, najmä starší chodci akoby netušili, čo je to brzdná dráha a k tomu tá masívna kampaň, keď sa spúšťala "absolútna" prednosť chodcov a tak mnohí chodci vletia pod auto nemajúce šancu zastaviť. Jednoducho, ide o moje zdravie, o môj život (chodec) resp. o moje prpblémy, môj vodičák, moje odsúdenie súdom (vodič) a tak stále OPATRNOSŤ a vzájomná nedôvera a radšej hamujem ako vodič aj chodec, aj keď netreba.Nikdy...
Nikdy sa nepozeraj do lasera zvyšným okom. Nikdy sa nespoliehaj, že zastavia vo zvyšnom pruhu.