Keď človek chodí do tých istých obchodov, tak už tých žobrákov pozná ....
Niektorí sú profesionáli a niektorí sú naozaj chudáci. Tím obyčajne niečo dám. Ak ma oslovia pred nákupom, tak im prisľúbim, že im niečo kúpim. Potom sa obyčajne čudujú, že ozaj. Myslia si, že som sa ich iba chcel zbaviť.
Raz, bolo to pred sviatkami, ma pomerne mladý žobrák prosil, aby som mu dal nejaké peniaze. Bom som vtedy dosť namrzený, tak mu hovorím: "Počúvajte, vy máte tak tridsať a ja cez sedemdesiat. Ešte stále pracujem, lebo treba pomáhať deťom, vnúčatám. Sme veľká rodina a starám sa o viac ako desať ľudí. Tak uznajte, že nemôžem ešte aj Vás si zavesiť na krk. Uznajte!" Uznal ... a odišiel.
Išiel som do toho istého obchodu o pár dní a neslušne ma začala obťažovať žobráčka. Zrazu sa objavil môj známy, odohnal ju a hovorí: "Viem, Vy sa staráte o celú rodinu a ona Vás tu obťažuje!" No ... tak som mu dal papierový peniaz ...