KOŠICE. Hoci je to päťdesiat rokov, čo Slovensko obsadili po zuby ozbrojení „bratia“ z iných socialistických krajín, mnoho ľudí si na tie okamihy spomína akoby to bolo včera.
Čo si o Auguste '68 zapísali eštebáci: Zamestnanci nemali náladu robiť, žiadali zbrane Čítajte Na to, že sa v uliciach miest ozývala bezdôvodná streľba, sa predsa nedá len tak ľahko zabudnúť.
Týka sa to aj zdravotníkov, ktorí ošetrovali zranených.
Niektorí si spomínajú na pocit bezmocnosti, ďalší na strach alebo hnev.
Je však aj veľa takých spomienok, ktorých spoločným menovateľom je ľudskosť.
O takú spomienku sa s nami podelila Košičanka Júlia, ktorá pracovala na transfúzke.
Tanky videli medzi prvými
V Košiciach poskytli lekársku pomoc viac než stovke ľudí, väčšinou išlo o ťažko zranených.
Rušné časy, pochopiteľne, prežívali aj tí, ktorí dodávali do nemocníc to najpotrebnejšie – krv.
Pracovníci transfúznej stanice, ktorá bola v tom čase na Palackého ulici, boli medzi prvými, ktorí v Košiciach ráno, krátko po nástupe do práce, uvideli valiace sa tanky smerom od Michaloviec, teda od sovietskej hranice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
