KOŠICE. Čo domácnosť, to recept na guláš.
Stará pravda sa potvrdila aj na súťaži Košický guláš v areáli Katovej bašty.
Každý zo štrnástich tímov navaril v stredu predpoludním jedinečný guláš a veril, že prvé miesto bude práve jeho.
„V našom guláši je zastúpená aj kultúra, keďže sme Košické kultúrne centrá,“ skonštatoval tím z K13.
O netradičnú ingredienciu nebola núdza ani v tíme Knižnice pre mládež mesta Košice. „Na našu výzdobu sme použili myšacie ušká a ten zvyšok z tých myšiek je v tom guláši,“ žartovala poverená riaditeľka Kamila Prextová.
„Do nášho gulášu sme pridali aj veľkú fazuľu, bude chutnejší a trošku iný ako čisto mäskový.“
Hoci knihovníčky doposiaľ nikdy nevyhrali, verili, že sa to tento rok zmení.
Víťazstvo predpovedali
Vo svoje víťazstvo verili aj košickí aktivisti a nezávislí poslanci.
„Akurát tu miešame víťazný guláš, ktorý zhruba o dvadsať minút získa prvenstvo. My, na rozdiel od ostatných, sme mysleli aj na ľudí a máme ho skutočne dosť,“ doberali si aktivisti ostatné tímy. Napokon sa ich predčasné vystatovanie naplnilo a porota im udelila jednoznačné prvé miesto. Na druhom mieste skončilo CVČ Orgovánová 5 a na treťom Mestská polícia Košice.
„Náš guláš nie je ničím špeciálny, nad ničím sme nešpekulovali, uvarili sme ho taký, ako máme radi,“ zhodnotil hlavný kuchár, veliteľ stanice Juh Stanislav Pusta.
Použili doň desať kíl zemiakov, 10 kíl mäsa a tri kilá cibule.
„Z korenín je tam čierne korenie, drvená rasca, soľ a paprika a na chuť sme na záver pridali ligurček,“ dodal.
Bol taký hustý, že varecha v ňom stála bez pohnutia.
Storočný recept
„Mne veľmi chutil guláš od mestskej časti Nad jazerom, bol ozdobený petržlenovou vňaťkou, aj paradajky v ňom boli,“ pochvaľovala si Žaneta Cicárová. „A ešte lepšie ako ten guláš je to, že doma už nemusím variť a umývať riady.“
Jazerský guláš sa varil podľa storočného receptu starostky Lenky Kovačevičovej (nezávislá).
„Všetky ingrediencie sú zo Slovenska, zemiačky sme krájali na drobno, aby sa rozvarili a guláš zahustili, je v ňom aj kúsok slaninky a najmä dobrý cibuľový základ. Bez správneho základu by to nebol guláš, ale obyčajná polievka,“ zhodnotila starostka, ktorá so svojím tímom varila guláš viac ako tri hodiny.
Učili sa remeslá
Kým si rodičia pochutnávali na horúcom kotlíkovom guláši, deti skúšali svoju šikovnosť v uličke remesiel.
Tá v stredu patrila práve najmenším.
U hrnčiara si mohli vyrobiť vlastnú hlinenú vázičku a s pomocou kováča si priamo na ulici ukuť ozdôbku.
„To kladivo bolo ťažké, ale aj tato má také doma, a tak som vedel, že sa musím ráno poriadne najesť, aby som ho vládal zdvihnúť,“ zhodnotil svoju prácu pri kováčovi šesťročný Miško, jeho mladšia sestra Mirka si vyskúšala prácu za hrnčiarskym kruhom.
„Máme vázičku, aj bundu zašpinenú až po lakte, tak ja budem svoje remeslo predvádzať doma v kúpeľni,“ smiala sa ich mama.
„Je to veľmi pekné, že si deti môžu niečo vyrobiť a ohmatať a nie len chodiť okolo a pozerať sa.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
