Organizovanie trhov v minulosti nebolo samozrejmosťou, ale privilégiom. Nemohli sa uskutočniť kdekoľvek a rovnako sa na nich nemohlo čokoľvek predávať. DANA KUŠNÍROVÁ z Katedry histórie FF UPJŠ a PETER ANNA z Archívu mesta Košice, ktorí sa intenzívne venujú skúmaniu histórie mesta a zastrešujú aj portál HistoricKE porozprávali zaujímavosti o tom, ako trhy v Košiciach fungovali v minulosti a ako to na nich chodilo.
K akému roku a súvisiacim udalostiam sa viaže možnosť organizovať v Košiciach trh?
- V roku 1347 udelil kráľ Ľudovít I. Veľký Košiciam Veľké privilégium, v ktorom okrem iných výsad mestu povoľoval usporadúvať trhy každý deň, predtým to boli iba utorky a piatky. Tiež sa v Košiciach mohli konať krajinské trhy, no najdôležitejším bolo pravdepodobne v rámci toho privilégia právo skladu. V praxi toto právo znamenalo, že všetci kupci a obchodníci, ktorí prechádzali cez Košice, sa tu museli zastaviť a ponúknuť svoj tovar aj tunajším obyvateľom. To, že Košice získali takéto privilégiá súviselo s podporou, ktorú prejavovali uhorským kráľom, príkladom je bitka pri Rozhanovciach, v ktorej bojoval kráľ Karol Róbert, otec spomínaného Ľudovíta I. proti Omodejovcom. Kráľ bitku vyhral aj vďaka košickému vojsku.
Aký tovar sa na trhoch predával, s čím sa obchodovalo. A dá sa povedať, čo bol v tom čase žiadaný ale nedostatkový tovar?
- Obchodovalo sa najmä s poľnohospodárskymi produktmi, ako napríklad tokajské víno, obilie, dobytok, ale obchodovalo sa aj so zlatom a meďou.
Dôležitú úlohu mali obchodníci, ktorí sprostredkovali tovar zo zahraničia, vďaka nim sme na košických trhoch mohli nájsť aj exotický tovar, korenie, vzácne kožušiny, turecký hodváb a mnoho iných. Postupne sa špecifikoval aj charakter trhov. Boli trhy týždenné a trhy výročné - jarmoky. Pravidelne v určenom dni týždňa sa konal trh, čo všeobecne znamenalo, že si na ňom mešťania a obyvatelia predmestí mohli nakúpiť všetky potraviny a poľnohospodárske produkty. Na jarmokoch bolo možné zase vyberať a kupovať najrozličnejšie remeselné výrobky. Výročné trhy trvali niekoľko dní a ich termíny sa presne vymedzovali podľa cirkevného sviatku, alebo súviseli so sviatkom patróna kostola.
Existovalo pre trh len jedno konkrétne miesto v meste, kde sa dalo zohnať všetko, čo gazdiná či pán domu potrebovali?
- Podľa nariadenia, ktoré bolo mestskou radou prijaté v roku 1899, bolo presne vymedzené, na ktorých uliciach sa mohol predávať konkrétny tovar. Napríklad na dnešnej Moyzesovej ulici sa konali trhy s obilím, na Dominikánskom námestí a v blízkosti Mäsiarskej ulice sa predávali mäsové produkty, na Kováčskej ulici mlieko. Na súčasnom Námestí osloboditeľov prebiehal predaj látok, na Kasárenskom námestí sa zase predávala hydina, mliečne produkty a vajcia. Na Hlavnej ulici, v rámci parku pri Kaplnke sv. Michala bol chlebný trh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
