Kultúra prišla pri uvoľňovaní protipandemických opatrení na rad medzi poslednými a aj to len veľmi pozvoľne. Košické kino Úsmev stihlo otvoriť od prvého možného termínu ako jedno z mála kín na Slovensku a hneď svoje úvodné premietanie i vypredalo. Mohla sa ho zúčastniť však len päťdesiatka divákov.
Kým zahraničné kiná využili uplynulý pandemický rok na zvyšovanie svojho komfortu, tie slovenské bojovali o holú existenciu. Napriek prepadu tržieb nevníma „kinár“ LUKÁŠ BERBERICH uplynulý rok tragicky.
Podľa neho koronakríza umožnila jeho kinu pustiť sa do projektov, na ktoré by za normálnych okolností nemali čas. Tento rok oslávi košická legenda sté výročie od otvorenia.
Od začiatku týždňa sa zmiernili opatrenia pre kultúru, čo to znamená v praxi?
- Kapacita kultúrneho podujatia bola od pondelka nastavená na 50 návštevníkov, pričom fungujeme v režime očkovaní/prekonaní. O deň neskôr sa kapacita zmenila na 100 ľudí. K uvoľneniu došlo po určitom tlaku zo strany kultúrnej obce, ale aj celej verejnosti prostredníctvom petície. Úplné zatvorenie divadiel či kín nedávalo už v tejto chvíli veľký zmysel asi nikomu, keďže už niekoľko dní fungovali prevádzky gastra, hotely či fitká.

Čiže kultúra prišla na rad ako posledná?
- Budem diplomatický a poviem, že sme medzi poslednými. V prípade nášho kina došlo k celkom kurióznej situácii. Keďže časť nášho projektu tvorí gastro a časť dve kinosály, kaviareň sme mohli mať otvorenú, kino však nie. Pritom keď ľudia konzumujú, tak sú aj v interiéri bez respirátorov. Naopak kinosálu, v ktorej sú respirátory povinné počas celého premietania, sme museli mať zatvorenú, aj keď bola z epidemického hľadiska asi menej rizikovou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári