Jej zaradenie do programu otváracieho ceremoniálu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 vyvolalo na sociálnych sieťach búrku nevôle a neutíchajúcu diskusiu o jej imidži či speváckych kvalitách, ale aj o celom projekte.
Olej do ohňa dodatočne priliali organizátori pofidérnym zdôvodnením. Podľa vyjadrenia riaditeľa projektu Jána Sudzinu málo známu speváčku použili zámerne ako marketingový nástroj:
„Mali sme dve možnosti. Použiť veľké množstvo verejných prostriedkov na reklamnú kampaň, čo sme si nemohli dovoliť a v tejto dobe sme to ani nechceli. Alebo vymyslieť marketingovú akciu, ktorá by kvôli pochybnostiam o korektnosti výberu účinkujúcich či politického pozadia rozprúdila verejnú diskusiu. To sa nám aj podarilo,“ vysvetľoval Sudzina v tlačovej správe, ktorú po prepuknutí polemiky rozoslali redakciám. Zároveň ocenil „nadhľad a pochopenie“, ktoré speváčka prejavila v rámci mediálnej kampane.
Košičanku Annu Gaja sme požiadali o rozhovor.
Sledujete rozruch, ktorí ste vyvolali? Čo to s vami robí?
„Či sa mi to páči, alebo nie, nedá sa tomu vyhnúť. Absolútne som takúto reakciu nečakala, pretože o moju osobu nebol nikdy mimoriadny záujem, žila som si svojím životom regionálnej speváčky. Telefonicky a cez internet ma bombardujú novinári, príbuzní, priatelia, známi i úplne neznámi ľudia. Trpí tým celá rodina. Nežijem zo škandálov, ani ich nevyvolávam.“
„Nemám už síl každému opakovať to isté. Bohužiaľ, stala som sa stredobodom záujmu bez vlastného pričinenia, nič zlého som nikomu neurobila, nikomu som neublížila, ničím som si tento rozruch nezaslúžila. Akurát som prijala ponuku vystúpiť s dvomi pesničkami ako jedna z tisícky účinkujúcich na otváracom ceremoniáli.“
Kto vás angažoval na otvárací koncert?
„Niekedy v októbri som dostala od mesta ponuku na vystúpenia v rámci adventu na košických Vianočných trhoch. Zároveň mi z tímu EHMK ponúkli účasť na koncerte, ktorý má byť 19. januára. Absolútne som tomu nepripisovala žiaden význam. Až dodatočne som si uvedomila, že ide o otvárací ceremoniál.“
Pomohol vám v tom váš manžel?
„Skôr naopak. Vycítil, že z toho bude problém. Mal obavy, že koncert budú spájať s jeho funkciou starostu mestskej časti Sever a člena dozornej rady v projekte Európske hlavné mesto kultúry. Rozhodnutie ale nechal na mne. Povedala som si, že dve pesničky nikoho nezabijú. Lenže, žiaľ, presne to sa aj stalo. Ja som sa ale venovala spevu a vystupovala som dávno predtým, ako sa do týchto funkcií dostal. To akože mám preto prestať spievať? Ale aj dnes sa pokojne môžem svojho vystúpenia vzdať. Sto eur honoráru za to nestojí.“
Riaditeľ projektu Ján Sudzina naznačil, že vás zámerne využili v rámci mediálnej kampane, aby rozprúdili diskusiu a vzbudili pozornosť. Hovoril s vami niekto z tímu na túto tému, požiadali vás o spoluprácu na kampani?
„Nevedela som o tom. Ale vidím, že majú zmysel pre kreativitu (smiech...).“
Terčom zdrvujúcej kritiky bol najmä váš videoklip k pesničke Láska v daždi na You Tube. Viete kto ho tam zavesil?
„Netuším. Bol to niekto, kto sa skrýva za nickom AquavivaSK. Nemá síce na klip autorské práva, ťažko sa ale dá vystopovať. Klip sme natáčali pred trinástimi rokmi v Bratislave. Tam ma namaľovali, učesali, obliekli, a aj keď som mala výhrady, odbili ma, že to sa ešte upraví v počítači a klip bude úplne inak vyzerať, že všetko bude fajn. Odvtedy som sa dostala niekde úplne inde.“
Akú hudbu rada počúvate?
„Myslím si, že som dospela ľudsky i spevácky. Popík, či disko je už za mnou. Pre Košičanov mám pripravenú pesničku v štýle funky, ktorú som nahrala v Londýne. Rada počúvam džez, Beatles, ale aj české veci zo šesťdesiatych rokov, skrátka, každú kvalitnú hudbu. Máme, našťastie, možnosť slobodnej voľby. Predsa keď sa mi nepáči nejaká muzika, môžem počúvať inú, keď sa mi bridí program v televízii, môžem ho prepnúť, keď sa mi nepáči nejaká kniha, môžem ju zavrieť a odložiť. Keď niekto nevie prísť na chuť dielam Pabla Picassa, to ešte neznamená, že Picasso nie je svetový výtvarník. Nemám rada netolerantných vyznávačov jedného žánru, pre ktorých je všetko iné neprijateľné, odpad.“
Cítite sa byť profesionálnou speváčkou?
„Nežijem zo spevu, nikde sa nepchám, nikomu sa nevnucujem. V prvom rade som jednoduchá žena, mama troch dospievajúcich detí, manželka, študujem naraz dve vysoké školy, starám sa o domácnosť, v budúcnosti by som sa rada venovala sociálnej práci. Externe som absolvovala na košickom konzervatóriu spev u pani profesorky Drietomskej, nemám ale ambíciu byť speváckou hviezdou, netúžim po sláve a popularite. Spievam pretože ma to od detstva baví, je to môj koníček. Vystupujem tam, kde ma pozvú, často bez nároku na honorár, na rôznych charitatívnych podujatiach pre evanjelickú cirkev, postihnuté deti, spievala som slepým deťom v Levoči, vystupovala som v projekte Úsmev ako dar. Jednoducho, som rada, keď môžem rozdávať radosť.“
Nemáte obavy, že reklama, ktorej súčasťou ste sa nevedomky stali, môže ublížiť vám i celému projektu?
„Hovorí sa, že každé čudo tri dni trvá. O pár mesiacov si už nikto nespomenie, že je tu nejaká Anna Gaja. Aj keď ma mrzí, čo sa stalo, som presvedčená, že akákoľvek reklama je reklama, najlepšia je tá, ktorá je zadarmo (smiech...). Keď sa na to pozriem z druhej stránky, za dva dni som dostala na facebooku viac ako sedemdesiat návrhov na priateľstvo, paradoxne, moje videoklipy na internete patria momentálne medzi najväčšie vychytávky.Ako Košičanka som veľmi rada, že sme získali titul Európske hlavné mesto kultúry. Som presvedčená, že aj napriek rôznym kauzám a kauzičkám prináša veľmi silné stimuly pre rozvoj kultúry v našom meste. Pre mňa je obrovská česť, že som sa stala, hoci len na necelých päť minút, súčasťou tohto projektu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
