Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie SME.
KOŠICE. Približne päťdesiat Košičanov v pondelok pred zasadnutím mestského zastupiteľstva protestovalo proti príprave ťažby uránu v lokalite Kurišková v bezprostrednej blízkosti mesta.
Poslancov vyzvali, aby na najbližšom zasadaní uznesením odmietli memorandum o spolupráci a porozumení, ktoré koncom minulého roka podpísali ministerstvo hospodárstva a spoločnosť European Uranium Resources, a vyhlásili embargo na ťažbu a spracovanie uránu na najbližších päťdesiat rokov.
Právo veta
Košičanov pobúrila ústretovosť ministerstva hospodárstva voči súkromnej spoločnosti, ktorá od roku 2005 robí geologický prieskum v lokalite Kurišková na Jahodnej.
Podľa predbežných výsledkov ložisko obsahuje zásoby takmer 5,5 milióna ton rudy s vysokým obsahom uránu a molybdénu, čo ho radí medzi najvýznamnejšie ložiská na svete v štádiu prieskumu.
Množstvo čistého uránu v celkovom objeme 15-tisíc ton by vystačilo Slovensku pri súčasnej spotrebe na 30 až 50 rokov.
„Minister podpísal memorandum bez toho, žeby ho prerokoval s inými rezortmi a aspoň informoval samosprávu Košíc, ktorá už v minulosti ťažbu a spracovanie uránovej rudy na Jahodnej odmietla. Je to podraz nielen voči Košičanom,“ uviedol organizátor protestu Ladislav Rovinský zo Spolku na podporu skrášľovania Košíc.
Drvivá väčšina poslancov súhlasí s iniciátormi protestu.
„Ťažba uránu na Jahodnej by znamenala zánik Košíc, nech si hovorí kto čo chce. Mali by sme znižovať spotrebu elektrickej energie a nie zvyšovať jej výrobu. Vtedy nebudeme potrebovať ani atómovú elektráreň, ani ťažiť urán,“ myslí si Ján Süli (SDKÚ).
Poslanec Jaroslav Hlinka (nezávislý) informoval kolegov o legislatívnych nástrojoch, ktorými samospráva ako účastník konania v schvaľovacom procese disponuje:
„Podľa novely banského zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva z roku 2010 majú obce pri určovaní dobývacieho priestoru právo veta. Keďže pre Košičanov je ťažba uránu absolútne neprijateľná, mali by sme dôsledne a veľmi razantne svoje právo využiť.“
Primátor: Postoj nemeníme
Košický primátor Richard Raši (Smer) prisľúbil poslancom, že požiada ministerstvo hospodárstva o výklad sporného memoranda, aj keď jeho obsah nikoho k ničomu nezaväzuje.
Raši zdôraznil, že rešpektuje uznesenie mestského zastupiteľstva, ktoré v minulosti ťažbu odmietlo, a zatiaľ nevidí dôvod, aby mesto zmenilo svoj postoj.
Verejne prehlásil, že mesto ako účastník konania bude pri rozhodovaní prihliadať na verejnú mienku, ktorá s ťažbou uránu na Jahodnej nesúhlasí.
Petíciu proti ťažbe uránu na Slovensku podpísalo v rokoch 2006 až 2009 vyše 113-tisíc občanov. Viac ako polovicu signatárov tvoria Košičania a obyvatelia okolitých obcí.
„Je to len drobný úspech na dlhej ceste k rozhodnutiu, ktorým by mesto dalo definitívne stop uránu,“ reagoval organizátor protestu Ladislav Rovinský.
Maroš Havran, hovorca spoločnosti Ludovika Energy, stopercentnej slovenskej dcéry European Uranium Resources, obvinil Rovinského z klamstiev: „Manipuláciou s faktami zneužil niekoľko slušných Košičanov,“ napísal pre denník SME.
Podľa Havrana spoločnosť ukončila len predbežnú štúdiu realizovateľnosti projektu. V ďalších rokoch bude pokračovať detailný geologický a technologický prieskum.
Až po úspešnom obhájení štúdie uskutočniteľnosti a posúdení vplyvov na životné prostredie môže spoločnosť podať žiadosť na vytýčenie dobývacieho priestoru, čo môže byť najskôr v treťom štvrťroku 2016.
Havran zdôraznil právo samospráv zúčastniť sa na celom procese a vydávať záväzné stanoviská.
Foto: TASR/František Iván
Fakty
Ložisko na Jahodnej
Kanadská spoločnosť European Uranium Resources (v minulosti známa pod názvom Tournigan Gold Corporation , neskôr Tournigan Energy) prostredníctvom stopercentnej slovenskej dcéry Ludovika Energy (pôvodne Kremnica Gold a Ludovika Holding) začala geologický prieskum v lokalite Kurišková na Jahodnej pri Košiciach koncom roka 2005 tromi vrtmi.
Odvtedy urobili viac ako 150 vrtov s celkovou dĺžkou takmer 54 kilometrov. Ich výsledky boli podkladom pre zhodnotenie potenciálu ložiska.
Spoločnosť, ktorej akcionárom je druhý najväčší výrobca uránu na svete, francúzsky AREVA, má na Slovensku pridelených šesť prieskumných území.
Doteraz u nás investovala 30 miliónov eur, najväčšiu časť do prieskumu ložiska Kurišková, ktoré považuje za svoju vlajkovú loď. Okrem toho rozvíja aktivity vo Švédsku a Fínsku.
Spoločnosť tvrdí, že uloženie ložiska, jeho kompaktnosť a výdatnosť umožňuje použiť najmodernejšie banské technológie a realizovať celý projekt, teda ťažbu, spracovanie rudy a skládku hlušiny, ako podzemnú banskú prevádzku s minimálnym vplyvom na životné prostredie.
Ťažba uránu pri Košiciach by podľa hovorcu spoločnosti Haroša Havrana znamenala obrovský prínos pre slovenskú ekonomiku.
Okrem vytvorenia 520 priamych a 320 nepriamych pracovných miest by sa Slovensko, v súčasnosti odkázané na dovoz jadrového paliva zo zahraničia, mohlo stať sebestačným.
„Očakávaná úhrada do štátneho rozpočtu za vyťažené nerasty má byť vo výške 40 miliónov eur, predpokladaná daň z príjmu do štátneho rozpočtu bude viac ako 80 miliónov eur, ráta sa aj s benefitmi pre samosprávy,“ uviedol Havran.
sen
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
