Židovská obec ani mesto Košice nevidia spravodlivé riešenie svojho sporu v tom, že synagóga by sa na papieri oddelila od Domu umenia.

KOŠICE. Židovská náboženská obec v Košiciach nepovažuje za prijateľné, aby jej z Domu umenia bol vydaný len objekt synagógy, teda tá časť dnešného kultúrneho komplexu, o ktorú jej predkovia prišli v roku 1955 núteným predajom štátu.

O nehnuteľnosť sa súdi s mestom Košice od roku 1995. V apríli jej zástupcovia poslali samospráve memorandum o porozumení, ktoré navrhuje ukončiť spor súdnym zmierom.

Ten by znamenal vydanie Domu umenia židovskej obci s tým, že by sa nezmenilo jeho kultúrno –spoločenské využitie ani nájomca, Štátna filharmónia Košice. O takomto riešení majú mestskí poslanci hlasovať na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.

Neologickú synagógu zmenil štát na Dom umenia v roku 1962, keď k nej od Moyzesovej ulice pristaval novú časť veľkého foyer s tanečným parketom, šatňami, sálami na poschodí a salónikmi. Ďalšiu prístavbu vo dvore pred štyrmi rokmi dokončila filharmónia z financií ministerstva kultúry.

Reštitučný zákon

Rokovania o memorande medzi židovskou obcou a mestom sa netýkali možnosti rozdeliť nehnuteľnosť na dve samostatné veci tak, že na list vlastníctva židovskej obce by sa zapísala niekdajšia synagóga, dnes koncertná sála filharmónie, a neskôr dobudované časti by zostali majetkom mesta.

Židovská obec to zdôvodňuje zákonom o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Na jeho základe v roku 1994 žiadala o vydanie nehnuteľnosti, keď mesto reštitúciu odmietlo, podala žalobu na súd.

Reštitučný zákon hovorí, že cirkvám sa má vec, ktorú im odňal komunistický režim „v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti“, vydať „v stave, v akom je ku dňu účinnosti zákona“. Podľa ďalšieho ustanovenia voči sebe účastníci reštitučného vzťahu nemôžu uplatňovať iné nároky, než sú uvedené v zákone.

„Tým je daný právny rámec, v ktorom sa strany môžu pohybovať. Obsah navrhovaného memoranda je založený práve na rešpektovaní právnej úpravy,“ hovorí Pavol Sitár, predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach (na snímke vpravo).

Jednu synagógu zbúrali

Podľa neho preto strany súdneho sporu pri Dome umenia nikdy nepoužili argumentáciu, že by išlo o dve samostatné veci.

Sitár tiež pripomenul, že židovská komunita nikdy nežiadala žiadnu náhradu za svoju najstaršiu synagógu. Stále vedľa neologickej a štát ju zbúral v 60. rokoch.

Primátor Richard Raši (Smer) zmierlivé ukončenia sporu obhajuje najmä tým, že podľa memoranda sa židovská obec vzdá súvisiacich finančných nárokov, ktoré jej mali vzniknúť nevydaním nehnuteľnosti.

„Myslím, že možnosť vrátiť koncertnú sieň a ponechať sieň na zábavy a plesy neprichádzala do úvahy zo strany židovskej obce,“ vysvetlil primátor prečo na rokovaniach právnici magistrátu nenavrhli rozdelenie nehnuteľnosti.

Otázku, či po rozsiahlych stavebných zmenách je synagóga vecou „pôvodnou“ alebo už „novou“, ktorá nemôže byť predmetom reštitúcie, považoval za kľúčovú Najvyšší súd. V roku 2010 aj preto zrušil právoplatný rozsudok v prospech židovskej obce a nižšiemu súdu prikázal, aby sa s týmto problémom vysporiadal.

Synagóga. Súdy rozhodli, že ju Židia predali štátu nevýhodne a v tiesni.
Foto: rok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári