S bývalým dramaturgom Kulturparku, absolventom Fakulty umení, kultúrnym organizátorom a členom umeleckej skupiny Kassaboys, ktorá bola finalistom ceny Oskára Čepána v roku 2011 sme sa rozprávali o tom, prečo je umelecká obec znechutená z aktuálneho diania v košickej kultúre.

Ako sa optikou bývalého dramaturga Kulturparku pozeráš na situáciu, keď tu boli v krátkou čase zrušené dve podujatia: pražská Farma v jeskyni a Rafani?

Kasárne aj po mojom odchode sledujem samozrejme z pozície človeka, ktorý sa v kultúre pohybuje už nejaký čas. Od začiatku spustenia Kasární po rekonštrukcii sa urobil zásadne nešťastný krok, tým, že sa jednoznačne nezadefinovala umelecká koncepcia, umelecký riaditeľ a dramaturgovia, ktorí by nastolenú líniu sledovali. To platí aj pre ďalšie projekty pod vedením K13. Takýto tím musí byť autonómny. Ak to tak nie je, výsledkom je neprehľadný program a nečitateľné smerovanie. A pri takto zle nastavenom mechanizme, sa potom ľahko stáva že zrazu je dramaturg aj riaditeľ. Ešte väčší problém vzniká ak vedenie nie je zvolené na základe odbornosti ale po politickej linke.

Nie je problémom po februárovom odchode Vladimíra Beskida absencia umeleckého riaditeľa?

Vnímam zásadný problém v absencii odborného vedenia. Neexistuje pozícia umeleckého riaditeľa, dramaturga v Kasárňach, chýba vedenie Kunsthalle. Takto vzniká jeden neprehľadný guľáš, nikomu nie je jasné, aké sú vízie. Nastáva tak stav, keď nikto nie je reálne za nič zodpovedný a každý robí všetko. Ak absentuje čitateľné umelecké vedenie, vzniká ideálne prostredie pre situácie, aké sa práve dejú.

Spomínaní umelci z oboch skupín hovorili o politických dôvodoch a cenzúre. K 13 argumentuje peniazmi a problémom so statikou. Kde vidíš tie dôvody ty?